Známe pláže Nového Zélandu

Známe pláže Nového Zélandu

Panvica spája ľudí

1. 2. 2018

V kempingoch zvyknú mať aj vybavenú kuchyňu riadmi a príbormi. My sme si tak tiež pripravovali jedlo, že sme použili ich vybavenie.

Chceli sme mať na raňajky praženicu. Tak som zobral prvú panvicu, ktorá bola vyložená. Keď sme mali hotové, takmer zjedené a takmer všetko vyumývané, ostala už len namočená panvica v dreze. Prišiel jeden pán a začal ju umývať. Povedal som mu, že to nie je treba, lebo to spravíme. Odpovedal, že tá panvica je jeho. Ja trápne, že mi je ľúto, že som to nevedel. On na to, že to nevadí, že si ju včera zabudol odložiť.

Začal sa nás vypytovať, čo a ako a odkiaľ. Z neho vysvitlo, že je z Francúzska, je na dôchodku a cestuje si po svete. Chodí už takto pol roka a išiel sám, lebo jeho kamaráti už na to nie sú fit a on, podľa jeho vlastných slov, to musel spraviť. Odporučil Laos za miesto, kde sa mu zatiaľ najviac páčilo.

Waiau Falls – vodopády, kde sa dá kúpať

Cestu sme začali miernou odbočkou z Coromandelu naspäť smerom na Waiau vodopády. Pôvodne sme mali v pláne, že sa tam zastavíme včera, ale po včerajších trampotách s navigáciou sme to radšej vynechali.

Také zlaté miesto, hneď pri ceste je značka. Na značke sa uvádzalo, že sa v nich dá aj kúpať. Ale nebolo na to počasie, v noci pršalo a nebolo ani veľmi teplo.

Waiau falls
Waiau falls

Niektoré cesty by mali uzavrieť

Z Waiau sme mali namierené na druhú stranu polostrova Coromandel. Okrem mesta sa tak volá aj polostrov.

Pôvodný plán bol, že pôjdeme z mesta Coromandel po hlavnom ťahu cez mestá Kuaotonu a Whitianga. Ale v našich poznámkach sme po ceste nemali nič naznačené, čo by sa dalo vidieť, jedine nás mohli prekvapiť. Ale odbočkou popri Waiau by sme sa tam aj tak dostali. Len to nie je hlavný ťah a ušetrili by sme kilometre. Vybrali sme sa ňou aj napriek tomu.

Nepamätáme si, či nám ju v požičovni zakazovali. Ale keby vedeli, ako vyzerá, určite by to urobili. Ísť po asfalte bolo skvelým oddychom potom, ako nás povytriasalo po štrku a povykrúcalo po serpentínach. Ale na druhej strane sme sa pokochali lesom plným všelijakých druhov papradí. Človek má dojem, že sa nachádza v druhohorách alebo čaká, že niekde naňho vyskočí dinosaurus.

Lesy po ceste
Lesy po ceste

Cesta ústila pri meste Kaimarama, kde sme sa opäť dostali na hlavný ťah.

Whiti farm park

Pokračovali sme ďalej. Popri ceste bol Whiti farm park. Za vstupné 10 dolárov sme si mohli pozrieť miestne zvieratá. Za ďalší 1 dolár sme ich aj mohli dokúpiť potravu a nakŕmiť, ale to sme nezaplatili.

Ešte pred vstupom ku pokladniam nás privítal miestny pes na schodoch. Potom počkal, kým zaplatíme a ešte nás uviedil do vnútra areálu. Občas sa nám ešte venoval, keď sa nevenoval iným návštevníkom.

Miestny sprievodca po areáli
Miestny sprievodca po areáli

Keď sme chodili okolo ohrád, ako keby každé zviera očakávalo, že niečo dostane, najmä kozy. Tento výlet mal úspech u Janky, ktorá zvieratá môže a ešte radšej sa s nimi rozpráva.

Kozenky
Kozenky

Zvieratá mali také bežné "európske". Z miestnej fauny tam bol papagáj, ktorý sa večne skrýva, wallaby – taký malý klokan.

Wallaby
Wallaby

Veľmi sa nám páčili alpaky, lebo sú vo všeobecnosti milé zvieratá a vedia vyčariť úsmev na tvári.

Alpaky
Alpaky

Mali tam aj pekného bodkovaného jeleňa, ale chudáčika museli vykastrovať, lebo v minulosti bol veľmi agresívny a aj kvôli tomu mu narástlo nepravidelné kučeravé parožie. Ale vraj zriedka atypicky rastie parožie aj jeleňom v prírode.

Bodkovaný jeleň
Bodkovaný jeleň

Keď tam niekedy budete, nekŕmte krokodíla.

Nekŕmte krokodíla
Nekŕmte krokodíla

V jazierku mali hlavu krokodíla trčiacu s otvorenou papuľou nad hladinu, ktorá sa otáčala do strán. Krokodíl bola atrapa z umelej hmoty.

Miro Šmajda je aj na Novom Zélande
Miro Šmajda je aj na Novom Zélande


Oslík
Oslík


Usmievajúca sa ovečka
Usmievajúca sa ovečka


Pštros
Pštros


Sliepka
Sliepka


Korytnačky
Korytnačky

Vo všeobecnosti lemovali park vtipné a hravé nápisy, kde by sa vedeli deti vyhrať aj 3 hodiny – domček na strome, bludisko zo stohov sena alebo aj odstavené požiarnícke auto.

Niečo z areálu
Niečo z areálu


Niečo z areálu 2
Niečo z areálu 2


Niečo z areálu 3
Niečo z areálu 3


Bludisko a požiarnícke auto
Bludisko a požiarnícke auto


Si odvážny/a na také bludisko
Si odvážny/a na také bludisko


WC muži
WC muži


WC ženy
WC ženy

Keď sme sa vyhrali, pokračovali sme na našimi dnešnými cieľmi. Obidva sa nachádzajú na východnom pobreží s výhľadom na oceán, len na iných miestach a relatívne blízko od seba.

Cathedral Cove

Prvým bola pláž Cathedral Cove. Je to, resp. mala byť, veľmi pekná pláž. Že vraj sa tam dá šnorchlovať a jednom konci je skala s dierou a ponúkajú tam plavby na kajakoch.

Pôvodne sa dalo niekedy zaparkovať priamo v jej ústí a potom prejsť pár minút pešo. Ale keď sme tam išli my, tak bolo horné parkovisko uzavreté a museli sme odparkovať hneď na začiatku rekreačnej oblasti. Odtiaľ to malo byť 60 minút len na tú pláž.

Panoráma Cathedral cove
Panoráma Cathedral cove

My sme sa aspoň vyštverali na bývalé horné parkovisko. Stačilo. Výhľad sme mali parádny. Na pláž by to ešte malo byť okolo 30 minút. Ani to nebolo treba, počasie na kúpanie by nebolo a tobôž nie v studenom oceáne a dieru v skale sme vo výhľade mali.

Pozn.: Až po výlete sme prišli na to, že Cathedal cove je veľmi známa aj kvôli tomu, že sa tam natáčali scény z filmu Narnia.

Hot Water Beach

Druhým cieľom bola iná pláž Hot Water Beach. Jej zaujímavosťou je, že sa stačí prekopať pár centimetrov pod piesok a odtiaľ vyvierajú priamo horúce pramene.

Keď sme tam prišli, už z diaľky sme videli ľudí s lopatami, ktorí kopú diery do piesku.

Každý kope svoju dieru
Každý kope svoju dieru

Keď sme prišli bližšie, mnohí už ležali vo svojej jame a vyhrievali sa vo vode. Lopatu sme so sebou nemali. V nejakej blízkej reštaurácii požičiavajú za poplatok 20 dolárov. Nám stačilo, že sme si našli opustenú jamu a namočili si nohy.

Nohy v teple
Nohy v teple


Pohľad na Hot Water Beach a nás. Vidno aj wellnesujúcich ľudí
Pohľad na Hot Water Beach a nás. Vidno aj wellnesujúcich sa ľudí

Nechcelo sa nám vyzliekať a ľahnúť si tam a už vôbec nie kúpať. Nechceli sme zažiť po teple pocit studeného oceánskeho vetra. Teplú vodu sme pocítili a potom sme sa prešli pár krokov k oceánu omočiť si nohy v studenej vode – urobili sme si taký malý Kneippov kúpeľ.

Slovinec v karavane

Zakempovať sme sa chceli na Omokoroa Beach. Na jednej stránke som našiel, že patrí medzi top 10 na Novom Zélande. My sme tam išli v hustom daždi a nevieme potvrdiť. Priamo na pláži sa dá kempovať zadarmo. Okrem plážových spŕch a wc tam nie je žiadny prístrešok.

Na pláži sme stretli jedného Slovinca, ktorý už 36 rokov žije na Novom Zélande. Teraz žije v karavane, lebo predal dom a cestuje po ostrove a hľadá si miesto, kde by sa mu páčilo a usadil by sa.

My sme to radšej neriskovali kvôli počasiu, lebo naše auto nie je veľké ako karavan a nemali by sme sa kde skryť pred daždom a pripraviť si niečo pod zub. Namiesto toho sme sa vrátili o pár 100 metrov späť, kde bol síce platený kemping, ale mal aj kryté miestnosti a vybavenie.

Leave a Reply

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *