Maorské dobrodružstvo v Rotorue

Avokádovníky a novozélandská dôvera

2. 2. 2018

Ráno sme si na plániku kempingu všimli, že všade v areáli sú vysadené avokádovníky. Mali ich tam dosť, aj veľmi vyrastené. V porovnaní so slovenskými stromami mohli mať v pohode aj 80 rokov. V korunách dozrievali plody, ktoré zrejme priebežne oberali, lebo priamo pred vstupom ponúkali na predaj. Nie, že by tam niekto stál, ale boli len ponechané vonku a každý, kto išiel okolo si mohol vziať a len nechal peniaze v pokladničke.

Po ceste sme takto videli viacero cedúľ, že niečo predávajú a všetko je nechané v dôveru okoloidúcich, že aj skutočne zaplatia a nie len "nakúpia".

Hamurana – nie všetko naplánované sme aj videli

Pokračovali sme v ceste cez Tauranga k jazeru Rotorua. Prvýkrát sme zastavili pri severných brehoch pri meste Hamurana. Je tam aj malá prírodná rezervácia s nejakým silne vyvierajúcim prameňom. Nešli sme tam, lebo keď sme videli vstupné 18 dolárov na osobu, ktorá sa nám zdala veľa na ten areál, ktorý nepôsobil veľko, že by peniaze za to stáli.

2 vodopády na jednej kope

Hneď pár kilometrov ďalej po severných brehoch nasledovala rezervácia, kde sa nachádzali vodopády Okere, o ktorých sme boli informovaní. Súčasťou bol aj lesný chodník, ktorý lemoval riečku s vodopádmi a takmer vždy bol na ňu výhľad.

Keď sme sa prechádzali po cestičke, narazili sme na ďalšie vodopády Tutea, o ktorých sme podľa mapy nevedeli. Hneď pri nich boli aj schodíky do rovnomennej jaskyne. Bola to viac diera v skale ako jaskyňa.

Cesta takto pokračovala až k nádrži, kde mal byť rezervoár pstruhov, ale žiadne sme nevideli.

Prechádzka od Okere po pstruhov mala, podľa značenia, trvať 20 minút.

Hell’s Gate – 2 kilometre nad magmou

Naša ďalšia zastávka bola Hell’s Gate Geothermal Park and Mud Spa. Už z diaľky sme vedeli, že sa blížime, lebo bolo všade cítiť vajcovkový zápach. Zaplatili sme si vstup 50 dolárov na osobu, kde sme mali prechádzu cez areál a kúpeľ v bazéne so sírovou vodou.

Vstup sme vychytali aj s výkladom, čiže to nebola len nudná prechádzka, ale sme sa dozvedeli aj kopec zaujímavých vecí. Areál bol pomenovaný podľa G. B. Shawom, keď tam bol. Je to jediný anglický názov termálnej oblasti, ostatné sú v maorčine. George v Hell’s Gate pomenoval viac vecí, niektoré aj po svojich synovcoch. Pomenoval to Hell’s Gate, aj keď bol ateista, ale bibliu, ako správny ateista, poznal.

Boli sme vo veľmi aktívnej oblasti, lebo všade na okolo tam syčalo a blublalo. Keď sme išli po chodníkoch, videli sme aj staré, obhorené zábradlia z minulosti, nedávnej. Teplo bolo cítiť aj pod nohami. Vraj len cca 2 km pod nami bublala magma pod zemskou kôrou a bližšie už na Novom Zélande nevieme byť.

Sprievodkyňa vravela, že je to tam tak aktívne, že raz umiestnili káble len 30 cm pod zem a aj tie najkvalitnejšie vydržali vydržali len 5 týždňov, kým sa neroztavili. Taktiež, pri vstupe a pokladniach vôbec nepoužívajú počítače, ale len tablety, lebo čokoľvek nechajú dlhšie v okolí, síra to znehodnotí. Ďalšiu vec, ktorú spomenula, že minulý týždeň mala 3 dni voľna a keď sa vrátila v areáli sa objavil nový bahnový gejzír, ktorý tam dovtedy nebol.

Osoba, ktorá hodí odpad alebo kameň do jazierka, môže byť požiadaná, aby ho vytiahla von.

Les uprostred zničenej krajiny

Niekde na pol trase prehliadky, sme vošli do lesa, kde nebolo vôbec cítiť sírny zápach. Vraj je to zvláštna kombinácia rias a machu, ktorým robí dobre sírne prostredie a takto ochraňujú stromy pred otravou sírou. Kmene boli pokryté oranžovým povlakom, ktorý bol na dotyk jemný ako plyš.

Strieborná papraď a nová novozélandská vlajka

Na Novom Zélande rastie niekoľko desiatok druhov papradí. Jedna z nich, strieborná, je výnimočná. Strieborná preto, lebo je z hornej strany zelená a splýva s prostredím, ale zo spodu je strieborná. Jej výnimočnosť tkvie v tom, že strieborný spodok odráža svetlo, aj mesačné.

Maorskí bojovníci používali striebornú papraď na orientáciu a ukazovanie smeru. Keď išiel prvý bojovník na prieskum odtrhol striebornú papraď, položil ju na zem, otočil ju striebornou stranou hore a tým dal na javo smer, ktorým išiel, aby naznačil ostatným, že majú ísť tým smerom. Ak išiel niekto posledný, otočil papraď zelenou stranou. To malo znamenať, že "som iba spadnutá papraď ako každá a nič to neznamená". Takto vlastne zahladil za skupinou stopy.

Strieborná papraď sa stala symbolom Nového Zélandu. V roku 2015 sa tiež stala predmetom referenda ohľadom zmeny vlaky, pretože súčasná sa podobá na austrálsku.

Môžme si aj niečo uvariť, aj sa skrášliť

Z lesa sme sa opäť vrátili do vajcovkového areálu, kde sme pokračovali v prehliadke.

V Hell’s Gate ponúkajú balíček, drahší, pre skupiny, že uvaria celé prasa v jednom sírnom jazierku, ktoré volajú Cooking pool. Varenie trvá 2 hodiny a vraj po uvarení nie je mäso cítiť po síre.

Pri vyvieraní teplej vody sa po brehoch usádza bahno, ktoré je liečivé a má omladzujúce účinky. Pracovníci ho každé ráno zberajú a potom ho kupujú ho kozmetické firmy a pridávajú ho do svojich výrobkov. Ich bahno je veľmi drahé, nejakých 300 dolárov za 100 gramov. My sme mali možnosť ošahať si priamo počas prehliadky, ale len na prsty, voda mala 80°C.

Dokúpiť sme si mohli aj procedúru s bahenným kúpeľom

Sírny kúpeľ

My sme si kúpili len sírny kúpeľ v žltej vode, kde to smrdelo ako v celom areáli. Ale dobre padol po dvoch prechádzkach – jednej pri vodopádoch a druhej v Hell’s Gate. Pokúpali sme sa asi pol hodinu, po ktorej sme smrdeli aj my, aj smrdelo všetko, čo sme mali na sebe. Telo postupne vylučuje síru z kože.

Smrdeli sme po síre ešte minimálne týždeň 🙂

Naše rezbárske umenie

Na konci prehliadky sme si mohli vytesať do štvorcového drievka maorské symboly pod dohľadom miestneho "majstra", bez ktorého by nám nedali ani dláto do ruky. Vyrezali sme si symboly kivi a papraď. Kivi mal znamenať determination (cieľavedomosť) a význam paprade sme zabudli.

Kemping s bazénom a vírivkou

Po výletoch sme si našli kemping, ktorého súčasťou boli aj bazény a vírivky s miestnou termálnou vodou a tiež s prístupom na pláž, kde sme si mohli vykopať vlastný teplý prameň. Niečo ako Hot Water Beach včera. Vôbec sme si to neužili, lebo keď sme dorazili, už sme sa museli chystať na ďalší program.

Mitai Maori Village

Deň predtým sme si objednali niečo ako večerný kultúrny program v maorskej osade Mitai. Stálo to 116 dolárov na osobu, ale súčasťou balíčka bol aj odvoz od kempingu do osady. Tiež sme mali v cene večeru.

Keď sme prišli dnu, usadili nás za stolmi a jeden miestny nás uviedol, čo sa bude diať. Bolo tam možno 100 ľudí.

Náčelník z Kalifornie

Najprv sme si mali vybrať "náčelníka", resp. dobrovoľník sa mal stať náčelníkom, ktorý bude viesť svoj "kmeň" počas celého večera. Prihlásil sa jeden starší pán, ktorý povedal, že je z Kalifornie. Nie z USA, ale z Kalifornie.

Posvätné jazierko

Hneď na to začal program a vychádzali sme von, hneď za našim náčelníkom. Prechádzali sme po lese, v ktorom sú ešte stromy z čias pred európskymi kolonizátormi a zastavili sme sa pri ich posvätnom jazierku. Bolo úplne priehľadné a z dna bolo vidieť vyvierajúcu vodu, lebo vírila na dne modré bahno.

Vraj ju každé ráno naberajú do fliaš a servírovali nám ju na stôl, keď sme sa usadili. Plnia ju do sklenených fliaš, lebo len vtedy si zachováva svoje zloženie.

Rozprávajú na nás z člna

Pokračovali sme ďalej po lese a zastavili sme sa pri riečke, kde o chvíľu popred nás prešiel čln s maorskou posádkou s ich ornamentmi a muži boli pomaľovaný a vydávali ich hurhaj, robili nejakú choreografiu a veslovali za vydávania huhu zvukov, vyplazovali na nás jazyky a vypuľovali oči.

Oni to tak robia, aby vystrašili všetkých návštevníkov, že prípadne by ich mohlo postrehnúť niečo zlé, ak majú bojovné úmysly.

Dedina

Ďalej sme postupovali do "skanzenu". Čakal nás vstup do maorskej dediny cez bránu. Opäť s vyrezanými vyplazenými jazykmi. Tiež to slúžilo na odstrašenie.

Videli sme, ako asi vyzerala dedina predtým, ako prišli Angličania. Dedina bola chránená plotom a obydlia im zasahovali vykopané do hory. Všade naokolo na nás zazerali vyrezané totemy a masky na stromoch s maorskou symbolikou.

Naša večera

Keď sme prechádzali z dediny do amfiteátra, ukázali nám, ako kedysi varili. Do jamy nad horúci prameň naskladali jedlo, zakryli a nechali ho uvariť na pare z prameňa. Náš náčelník mal jediný právo odkryť, čo dobrého nás čaká.

Privítanie nášho kmeňa

Po prechádzke po lese a okolo dediny nasledoval kultúrny program. Prišli bojovníci z člna, v pozadí za hľadiskom boli postavené kulisy pripomnínajúce dedinu a na verandách vysedávali maorské ženy.

Bojovníci zatiaľ hulákali, púlili oči, vyplazovali jazyky. K tomu dávali ešte maorské zaklínadlá a náboženské rituály. Všetko zase, aby nás odstrašili, ak by sme mali zlé úmysly pred vstupom do ich dediny, pred ich náčelníka.

Teraz prišla úloha nášho náčelníka, lebo súčasťou rituálu vstupu do maorskej dediny je, že za hulákania jedného miestneho bojovníka, ktorý položí na zem vetvičku, príchodzí náčelník má tú vetvičku zdvihnúť a neustále sa dívať bojovníkovi do očí. Tak dá na javo, že prichádza v mieri.

To bola taká vážna časť, potom nasledoval program, kde nám vysvetlili, o čo predtým išlo, naučili nás pár maorských slov. Spievali piesne a ukazovali množstvo z ich kultúry a rituálov – zbrane a hry, aké hrávali.

Haka

Zatancovali aj Haka, maorský bojový tanec, ktorý tancovali pred bojom, aby sa nabudili aj fyzicky, aj duchovne a prípadne ukázali nepriateľovi, že nemá zmysel bojovať, lebo hulákali strašnejšie.

Teraz haku tancujú členovia rugby tímu Nového Zélandu pred zápasom, aby každému ukázali, že ich na ihrisku rozbijú (najmä Austráliu).

V podobných maorských dedinách s programom vraj všetci účinkujúci musia mať z nejakej časti maorský pôvod. V skupine bojovníkov, ktorá sa nám predvádzala, bol jeden, ktorý podľa farby kože bol Maor len z malej časti, ale duchom a emóciami najväčší Maor z celého kmeňa. Hulákal najviac a robil najviac grimás. Ešte k tomu mal najlepší hlas a spieval s jednou Maorskou duet na miestnu ľúbostnú pieseň o nešťastnej láske.

Večera

Po programe sme sa opäť usadili na naše miesta, kde nás čakala večera na miestny spôsob. Čakali sme, že to bude viac autentickejšie. Uvarili hydinu, jahňacinu, zemiaky, zeleninu, ktorú nemohli jesť za dávnych čias, lebo im to doniesli Angličania. Ale bolo to veľmi dobré, chuťovo jemné, lebo to bolo pripravené bez tuku, len na pare. K tomu sme si objednali novozélandské červené víno a dobre sme si pochutnali. Prvýkrát, odkedy sme požičali auto, sme mali o večeru postarané.

Pri stole s nami sedel tiež francúzsky manželský pár so školopovinnou dcérou. Cestujú už 5 mesiacov. Jej mama ju doučuje to, čo by sa učilia v škole. K tomu ju doučujú cez internet ešte 2 ľudia. Za stolom pri nás sedel aj náš náčelník spolu so známymi.

Večerná prehliadka

Po večeri sme ešte mali večernú prehliadku po tme po areáli. Po západe slnka je vidieť druh červíkov, ktoré v noci svietia na bledomodro.