Valentín v Sydney
Miletička
14. 2. 2018
Doľahla na nás únava po 3 týždňoch. Celé predpoludnie sme ostali oddychovať na byte. Do mesta sme išli okolo 14:00. Navštívili sme miestnu "Miletičku" Paddy’s Market. Aj predajcovia boli väčšinou na Vietnamcov podobajúci sa.
Je to z tých lacnejších trhov a dá sa tam kúpiť všetko možné. My sme tam išli na nákup suvenírov z Austrálie. Z Nového Zélandu už máme a chýbalo nám niečo autentické austrálske.
Niekoľkokrát sme sa prešli po celom areáli a hľadali najkrajšie veci, lebo sortiment je veľmi podobný. Potrebovali sme aj oddeliť predajcov bez kartového terminálu. Mali sme málo hotovosti a nechceli sme už meniť.
Nakúpili sme všetko, čo sme chceli – magnetky, tričká, niečo pre synovcov, aj bumerangy.
Nealko pivo nerobia
Na hornom poschodí trhoviska sú aj iné predajne, aj stánky s jedlom. My sme išli do predajne alkoholu. V Austrálii nemôžu predávať v každom obchode alkohol, lebo na to musia mať povolenie. Preto majú na to špeciálne obchody.
Kúpili sme víno na večer a skúšali sme po x-tý raz nájsť nealkoholické pivo. Ani tam sme nenašli. Ale predavač povedal, že niekde majú. V Austrálii je tolerované malé množstvo alkoholu (0,05) za volantom a na nealko pivo nemajú toľko odberateľov ako u nás.
Darling harbor patrí Valentínu
Prešli sme sa do Darling Harbour. Je to verejný priestor pre zamilovaných. Aj my stále sme :). Dnes tam mali valentínsky program. Okrem iného aj člnkovanie v prístave vo vyzdobených lodičkách. My sme si tam posedeli, nešli sme tam za programom, a šli me ďalej.
Do tretice, počas nášho pobytu v Austrálii, sme sa s niekým stretávali pri soche kráľovnej Viktórie. Tentokrát to nebol Peťo, ale Jankina kamoška Katka.
Najprv sme to mali namierené naspäť do Darling Harbour do nejakého podniku. Ale tesne pred sme sa otočili, lebo si spomenula na niečo v centre a išli sme vyskúšať.
Volá sa The Lobo Plantation. Je to nesené v karibsko-latinskom štýle. My sme išli príkladom a nedali sme si rum, ale pivo. Dali sme si aj niečo pod zub. Mali sme sendvič a niečo na pirohy sa podobajúce. Sendvič bol Da Big Bawse a pirohy asi Papas Zellenas. Mohli by robiť aj väčšie porcie.
Valentín aj tam patril randiacim párom, ktoré sme mohli ohovárať. Napríklad ktoré sú dnes spolu prvýkrát a ktoré nie. Nezdržali sme sa dlho, mali sme ešte večer program.
Večer s Amaiou a Marcom
Našli domáci prijali predvčerom pozvanie od nás (od Janky), aby sme spolu strávili večer, než odídeme. Preto sme kupovali víno.
Na začiatku tvrdili, že v stredu víno nepijú, resp. že v stredy nepijú vôbec. Aspoň sme sa zasmiali, keď som sa spýtal, či pijú každý deň a len v stredu majú prestávku.
Dozvedeli sme sa o nich, že už sú viac ako 10 rokov spolu a chystajú svadbu. Marco je architekt. Amaia robí pre agentúru, ktorá vybavuje pobyty pre zahraničných študentov do Austrálie. Poznajú aj nejakých Čechov a Slovákov a dokonca pozná aj šéfa agentúry, cez ktorého sa Janka dostala prvýkrát do Austrálie.
Okrem toho, že poskytujú dočasný domov mačkám, raz boli aj v zariadení pre týrané slony v Thajsku a že im to v mnohom zmenilo život. Doteraz o tom rozprávajú okoliu a snažia sa im aspoň takto pomáhať na diaľku.
Nemali problém povedať na otázku, koľko platia za byt, v ktorom bývajú. Je to okolo 2000 dolárov za mesiac. (U nás by sa taký byt predával ako trojizbový, u nich to je dvojposteľový/dvojspáľnový). Podľa ich slov na to majú, ale považujú takú sumu za vyhodené peniaze. Niečo im pomáha vykrývať Airbnb a radšej využijú každý dolár na niečo zmysluplnejšie. V Austrálii je to s nájmami drahé.