Zvykol som si pracovat na jednej ulohe, jednej obrazovke, v jednom aplikacnom okne.

Argumenty v prospech, ktore mi vrtaju v hlave:

• Boris Cherny (Head of Claude Code) pracuje paralelne v 5 instanciach.
• Peter Steinberger (tvorca OpenClaw) spusta 3-8 Codex terminalov naraz.

Na papieri to dava zmysel – preco sledovat, ako AI "premysla" 5 minut, ked by si mohol posuvat dopredu inu ulohu?

Tak som to minuly tyzden vyskusal. Dve dolezite ulohy, paralelne terminaly, prepinanie medzi nimi, kontrola stavu. Po 90 minutach – obe hotove. Skvelý vysledok. Top vykon.

Potom som narazil na limit.

Mozog uplne vyzmykany. Mentalna energia na nule. Dobre, ze prisiel obed — inak by som ten popoludnie nezvladol.

Jediny paralelny setup, ktory mi naozaj fungoval: spustit na pozadi jednu menej dolezitu ulohu. Nieco, co nevyzadovalo moju pozornost. Mohlo pockat hodiny, kym si pozriem vysledok.

Vo svete posadnutom multitaskingom je singletasking mozno superschopnost.

Mozno bottleneck nie je AI. Je to moja kognitivna kapacita.