Záhrady v meste Hamilton
Vrtuľkový cintorín
6. 2. 2018
Po odídení z kempingu sme ostali ešte v Hamiltone a vybrali sa do hamiltonských záhrad.
Prišli sme na parkovisko a najprv sme sa vybrali popri rieke Waikato. Akurát tam stála loďka, ktorá vyrážala na vyhliadkovú plavbu o 10:00. Bolo 9:48, ale videli sme cenu, tak sme pokračovali v prechádzke po lese.
Ideme, ideme a zrazu lesopark prešiel do cintorína. Trochu zvláštne na záhrady. Všimli sme si, že na mnohých hroboch boli, namiesto kvetov, do trávy pozapichované "jarmočné" vrtuľky.
Hamiltonské záhrady
Vracali sme sa z cintorína inou cestou opäť na parkovisko, že radšej pôjdeme do iného parku, lebo toto boli divné záhrady. Ako sme pokračovali pešo smerom k parkovisku, zrazu sme našli ten správny vchod do záhrad.
Vstup zadarmo. Záhrady majú riešené štýlom, že sú rozdelené na sekcie a každá je zameraná na iný štýl záhradného umenia.
Začali sme v časti, ktoré reprezentovali klasické štýly z rôznych krajín v minulosti.
Japonská záhrada rozjímania
Reprezentuje obdobie japonskej histórie tzv. Muromachi éra (1333-1568). Dizajn vychádza z filozofií Budhizmu, Confucizmu a Taoizmu a kombinuje živé pozorovanie prírody. V tomto období vytvorili záhrady založené na abstraktnom, jednofarebnom videní prírodných scenérií.
Tento štýl sa vyznačuje tým, že neodkrýva celú záhradu na raz, ale jednotlivé časti sa zjavujú postupným gradovaním.
Anglická kvetová záhrada
Reprezentuje obdobie medzi 1880-1910. V tomto štýle si dali záležať na prirodzene vyzerajúcej schéme rastlín, zvýrazňuje jednotlivé rastliny namiesto, aby boli všetky na kope. Spája v sebe prvky tradičných úžitkových záhrad, pretože zvykli obsahovať múry a ploty, taktiež vonkajšie stavby – domčeky, besiedku, fontány a lavičky.
Takúto záhradu si mohli dovoliť len zámožní ľudia, pretože boli náročné na údržbu a vyžadovali si viacero záhradníkov.
Čínska záhrada učencov
Tento štýl sa traduje do 7. storočia počas dynastie Tang. V tom čase záhrada reprezentovala útočisko pre relax, meditáciu a pestovanie ducha.
Vlniace sa mosty a chodníky, prudké oblúky a mriežkované okná majú vyvolať pocit záhadnosti. Tieto záhrady neobsahovali kvety, len stočené stromy, nerovné skaly, jaskyne, vodu, mosty, nádvorie, brány, okná, steny a pavilóny.
Modernistická záhrada
Charakterizovaná asymetrickými tvarmi, oblúkovými líniami, funkčnými priestormi a modernými materiálmi. Často zakomponované dizajnové návrhy a prvky moderného umenia. V záhrade je umiestená fontána inšpirovaná surrealizmom, okolitá dlažba kubizmom a na stene je portrét Marilyn Monroe v štýle pop-art.
Do týchto záhrad sa sadili lokálne rastliny. Úlohou záhrad bolo navrhnúť jednoduchý priestor pre rekreáciu a aktivity ako opaľovanie, grilovanie, …
Indická záhrada (Char Bagh)
Char Bagh môžme preložiť ako "uzavreté 4 časti". Rozšírené boli medzi 8. až 18. storočím naprieč moslimským svetom a je odvodená od základných prvkov hinduizmu, judaizmu, kresťanstva, islamu a budhizmu,
Tieto záhrady sa zamieravali na zavlažovanie, pretože ich prapôvod je v suchom a horúcom podnebí dnešného Iránu. Pozostávali z geometrických tvarom s dôrazom na symetriu. Mali zvýrazniť pocit osvieženia prenikajúcim vánkom a zurčiacou vodou. Taktiež si užívať vônu kvetov zo "žijúceho perského koberca".
Talianska renesančná záhrada
Tieto záhrady vznikali v rozkvete talianskych mestských štátov, kde si mocné rodiny dokazovali svoju prestíž a snažili sa ohúriť návštevy.
Renesanční umelci videli vesmír ako usporiadaný celok, ale snažili sa vylepšiť ponúkajúce sa tvary prírody. Preto tieto záhrady reprezentujú vesmírny poriadok, taktiež symbolizujú laboratórium pre záhradnícku vedu. Obsahujú silné matematické pricípy s dôrazom na centálnu os, ktorá bola často prepojená s vilou. Sochy v záhrade odkazovali na antické mýty.
Pokračovali sme do časti, ktorá predstavovala úžitkové záhrady, ktoré kládli dôraz na produkciu plodín v rôznych kútoch sveta.
Te Parapara – maorská tradičná záhrada
Zobrazuje tradičné praktiky, materiály a obrady vzťahujúce sa na produkciu a skladovanie jedla získané z poznatkov potomkov Maorov.
Kuchynská záhrada
Prestavuje záhradu veľkých statkov na prelome 18. a 19. storočia. Záhradu zvykli obklopovať múry, ktoré jú chránili pred vetrom. Cez deň absorbovávali svetlo a teplo a vyžarovali ho v noci. Toto vytváralo mikroklímu, ktorá mala pozitívny účinok na plodiny, ktoré dozrievali skôr a podporovali úžitkovú aktivitu hmyzu.
Bylinková záhrada
Najnovší typ záhrad pochádza z 20. storočia. Táto konkrétna bola rozdelená na niekoľko častí, podľa jednotlivých funkcií plodín – na jedenie, korenie, liečivé rastliny, rastliny podporujúce trávenie, pestované pre kozmetiku a rastliny, ktoré sa používali ako farbivá.
Posledná časť prehliadky predstavovala fantasy sekciu – záhrady, ktoré by boli alebo mohli byť.
Tudorovská záhrada
Predstavuje záhradu približne 16. storočia v Anglicku, kedy bola miestna aristokracia posadnutá geometrickými tvarmi, mýtickými symbolmi, zvermi a tiež erbami.
Tropická záhrada
Navrhnutá, aby naplnila predstavy mnohých záhradníkov vytvoriť záhradu, ktorá by obsahovala rastliny z rôznych klimatických oblastí a bola by umiestnená v miernom pásme.
Chinozéria
18. storočie znamenalo príchod dovezeného tovaru z Japonska a Číny ako hodvád, porcelán a rôzny tovar dekoratívneho charakteru. Tieto orientálne prvky sa stali veľmi obľúbenými medzi západnými aristokratmi a snažili sa docieliť nový dizajn inšpirovaný orientom. Tento štýl sa nazýva aj Chinozéria.
Konceptuálna záhrada
Podobne ako konceptuálne umenie aj záhrady navrhnuté v tomto štýle sa zvyčajne zameriavajú na jednu myšlienku, ktorá nemusí byť praktická, prírodná, ani atraktívna. Dizajn je silný a dôrazný, ale neodhaľuje všetko a niečo necháva aj na pozerajúceho sa človeka.
Odkedy sme tam boli pridali ďalšie typy záhrad a ešte aj budú určite pridávať. Tu je zoznam všetkých.
Drevená vytesaná stena
Počas vstupu v areáli sme narazili pri informáciách a suveníroch na vytesanú stenu z dreva, na ktorej vraj pracovali dvaja umelci nezávislé od seba a raz za čas medzi sebou konzultovali spoločné hrany.
Záliv Raglan a ďalší sviatok
Z Hamiltonu sa dá úplne v pohode dostať po diaľnici do Aucklandu. Ale mali sme čas, tak načo si kaziť deň nudnou cestou po diaľnici, keď sa ešte môžme vybrať inde a užiť si novozélandské serpentíny a vidiek.
Išli sme do Raglanu. Toto mesto leží v rovnomennom zálive na úrovni Hamiltonu na západnom pobreží. Vzdialenosťou to nie je ani 50 km, ale ide sa tam, resp. my sme išli kvôli cestám viac ako 1 hodinu.
V tento deň sme vychytali ďalší novozélandský sviatok. Keď sme prišli na pláže, neboli sme jediní, ktorí mali takýto nápad.
Mysleli sme si, že dáme posledný krát šancu a možno sa bude dať okúpať. Kúpať sa dalo, veď ľudia naokolo sa kúpali. My sme si namočili nohy a teplota vody nás nepresvedčila dostatočne, aby sme sa okúpali.
Namiesto toho sme sa prechádzali po pláži s nohami vo vode. Celý polostrov okolo zálivu je tak vykrojený do pevniny, že vôbec nie je cítiť silný a studený oceánsky vietor. Nohy nám obmýval oceán a nechali sme sa masírovať bahnom, ktoré vznikalo vírením čierneho piesku vo vode.
Keď sme obišli cíp polostrova opäť zadul vietor z oceánu a aj na pohľad bolo vidno približujúci sa oceán a vzdiaľujúci sa záliv.
Posledná noc v kempe
Deň sme chceli ukončiť tak, že sa presunieme čo najbližšie k Aucklandu, aby sme zajtra zabili čo najmenej času cestovaním. Našli sme aj jeden kemping tak 30 km od Aucklandu. Išli sme tam a dúfali, že budú voľné miesta.
Cesta bola ešte kľukatejšia ako do Raglanu a Novozélanďania sa ani nehanbili dať ku dopravnej značke, ktorá oznamovala kľukaté cesty ešte informačnú ceduľu, že sa pokľukatíme ďalších 16 km. Po 16 km sme odbočili na inú cestu, kde nám oznámili, že nás čakajú ďalšie kľukatice v horizonte 8 km.
Ale postupne sme došli na diaľnicu do Aucklandu. Kemping bol hneď za diaľničným výjazdom pri Ramarama.
Keď sme prišli pred vstup do kempingu, nikto nebol na recepcii a ceduľa oznamovala, že máme vojsť. Tak sme si v areáli našli miesto. V kempingu boli aj iní ľudia. Mysleli sme si, že tam nikto nie je preto, lebo majú sviatok a neoplatí sa im, aby tam niekto bol. Veď vždy sa dá platiť na druhý deň. Už sme to zažili, oni si s tým hlavu nelámu.
V recenziách o kempingu písali, že v okolí sa dá prejsť okolo nejakého jazierka. Bolo už poobedie a stále slnečno, tak sme si šli pozrieť, či tam nebudú dajaké smerové tabule alebo iné informácie.
Neboli, ale v tom čase už niekto pracoval na recepcii. Až vtedy sme zistili, že prijímacia kancelária je bežne zatvorená medzi 10:30 a 16:30. Pani za pultom nám ukázala, kde by to malo byť.
Na prvýkrát sme netrafili a prechádzali sme okolo fariem. Ale keď sme sa vrátili ku vstupu do kempingu, tá správna cesta tam už bola.
Bola to taká malá rezervácia, málo udržiavaná. Ani okolo celého jazierka sme sa nemohli prejsť. Niekde už boli súkromné pozemky a niekde zarastená cestička.
Večer sme ešte pripravili batožinu na zajtra, aby sme ráno chystali čo najmenej vecí.