Opäť maorská oblasť Rotorua
Vstali sme skôr ako zberači medu
5. 2. 2018
Zberači medu ráno zaspali, lebo Janka išla okolo umyvárne okolo 6:30 a videla ich, ako sa zobúdzajú a vychádzajú zo stanov. Včera večer mali BBQ a asi to prehnali.
Výkriky z Jet boating
Dnes naše cesty z Taupa smerovali k vodopádom Huka. Okrem iného sa pri nich robí taká atrakcia, že sa jazdí skupinovo na rýchločlne. My sme to vynechali. Je to drahé a len sme sa na ne boli pozrieť od cesty. Zrejme tesne predtým išiel taký čln, lebo keď sme vystupovali z auta, počuli sme jasot a híkanie ľudí na druhej strane rieky. Ale keď sme prišli k zábradliu, už sa nič nedialo a ľudia na druhej strane sa rozchádzali.
Vajcovka v menšom
Blízko vodopádov Huka je ďalšia atrakcia – Craters of the moon. Je to iná prechádza pomedzi geologicky aktívnu oblasť, niečo ako Hell’s Gate, len tu je menej cítiť síru. Syčí to tu podobne. Nie je to taká komercia, spravuje to nejaká zanietená rodina, ktorá chce chrániť krásy Nového Zélandu.
Okrem iného tu majú "dúhový kráter" – horúca para zreagovala s okolitou horninou.
Mať niečo autentické
Potom sme druhýkrát prechádzali mestom Rotorua. Nemali sme kúpené nič autentické maorské a tu bola najväčšia šanca, že niečo nájdeme, kedže tu žije najpočetnejšia maorská menšina. Počas návštevy Mitai 2.2. sme na nákupy vôbec nemali čas. Priviezli nás tesne predtým, ako začal program a odchádzali sme ihneď po programe.
Pri vstupe do mesta sme míňali inú maorskú dedinu Te Puia. Princíp je rovnaký ako pri Mitai – majú aj porovnateľné vstupné balíčky, plus v tu v areáli majú aj gejzír a nejaký priestor, kde chovajú vtáky kivi. Ale Te Puia pôsobí modernejšie a novšie. Ešte nie je dokončený a priebežne dostavávajú iné časti.
Skúsili sme šťastie, či náhodou nemajú nejaký obchod so suvenírmi. Ten tam bol. Len to nebol obchod, ale veľkoobchod. Majú tam všetko od ceruziek pomaly po nábytok s maorskými vzormi. A veľmi veľa z toho boli prekrásne kúsky. V pohode by sme si zariadili celý byt soškami a aj posteľnou bielizňou.
Nakúpili sme toho za celkom dosť peňazí. Vrátili sme sa tam 2-krát. Otočili sme sa ešte na parkovisku. Nedala nám jedna vec – misa v tvare striebornej paprade – a museli sme si ju kúpiť.
Červené stromy
Poobede sme ostali ešte v Rotorue. Išli sme do miestneho lesa Redwoods. Pôvodne sme sa chceli ísť prejsť po chodníku medzi stromami. Ale zdali sa nám vyhodené peniaze za vstupné 25 dolárov, lebo dĺžka chodníka nepôsobila zo zeme na dlho.
Našťastie sme sa mohli prejsť po lese a zadarmo. Mali tam vyznačených niekoľko trás – od pol hodiny aj nejakú 8 hodinovú. My sme šli po tej najkratšej. Redwoods je pomenovaný v angličtine preto, že stromy, ktoré tam rastú, majú do červena sfarbenú kôru.
Páčilo sa nám. Strávili sme nejaký čas v tieni, v lete a pozerali sa na majestátne stromy, ktoré sa bežne nevyskytujú.
Cesta Hamilton
Z Rotoruy sme sa presúvali do mesta Hamilton. Po takmer týždni sme sa opäť dostali na niekoľko kilometrovom úseku pred mestom na diaľnicu. Na niektorých miestach bola povolená rýchlosť 110 km/h. Ale pocitovo šírkou pruhov je to stále Bratislava-Trnava, len vo dvoch, resp. štyroch pruhoch.
Urobili sme si krátku prestávku v meste Tirau a našli sme takéto budovy.
Krajina v okolí Hamiltonu. Typická scenéria pre Nový Zéland.
Kemping, v ktorom sme sa ubytovali bol asi najmenej liberálny. Vybavenie kuchyne, napr. riad, mali, ale požičiavali za 10 dolárov. Dokonca, ak sme chceli vojsť do kuchyne, museli sme zadať 4-miestny PIN. Ale na druhej strane bol pekný a rástlo tam veľa zelene.