Spoznávame Sydney

Dostali sme raňajky

11. 2. 2018

Ráno sme stretli domácich, ktorí si pospali dlhšie, rovnako ako my. Je to španielsko-taliansky pár Amaia a Marco.

V cene ubytovania sme mali aj raňajky, ktoré nás pri prvom počutí zaskočili, že niečo také máme. Po toľkých dňoch, čo sme si raňajky zabezpečovali sami, toto bola príjemná zmena. Marco povedal, že zabudli nachystať pochutiny včera večer na našu hosťovskú poličku v chladničke. Kým ich nachystal, poslali nás na balkón. Tým, že si nesplnili svoju povinnosť, tak nám to odčinili, že doniesli na balkón. Ale len dnes. Ďalšie dni už nemôžme takéto služby očakávať. V chladničke bude všetko nachystané, ale na balkón si to musíme odniesť sami.

Dostali sme 2 krajce viaczrného chleba, mlieko, cereálie, pomarančový lekvár. Prvýkrát som mal možnosť ochutnať austrálsku nátierku Vegemite, ktorá sa nejako vyrába zo zeleniny a obsahuje aj kadejaké iné veci. Už ma pred ňou kedysu dávnejšie Janka varovala, ohľadom jej chuti. Mala pravdu, raz mi ochutnať stačilo.

Perzské privítanie

Po raňajkách sme išli do štvrte Edgecliff na návštevu k bývalej Jankinej spolubývajúcej, ešte keď pracovala v Sydney, Maryam. Časť cesty sme išli vlakom a narozdiel od autobusov, vo vlakoch hlásia nasledujúce zastávky. Aj keby nehlásili, je ľahšie si uvedomiť si zastávku. Veľké nápisy na nástupištiach sú nepriehliadnuteľné.

Maryam je z Iránu a podľa toho mala zariadenú izbu. Všade bolo cítiť, že sa rad obklopuje vecami, aby pôsobili luxusne a tiež voňavkami. Okrem toho mala izbu pomaly väčšiu ako náš byt a sedeli sme na balkóne, do ktorého by sa v pohode zmestila naša obývačka.

Ako sme tak sedeli, tak sme riešili veci od toho, čo robíme, až po temperamenty národov a historicko-ekonomické súvislosti.

Baby by v pohode prekecali ďalší týždeň, ale mali sme program.

Nepochopiteľné ceny cestovania

Okrem toho sme sa ešte od Maryam dozvedeli, že v nedeľu (bola nedeľa) ponúka verejná doprava Sydney akciu, že môžu ľudia cestovať zadarmo, ak v tento deň minú na cestovanie 2,50.

Minúť 2,50 v Sydney na cestu sa dá úplne v pohode aj po malom jazdení. Cenotvorba jednotlivých jázd je aj pre miestnych tažšia ako jadrová fyzika. Také rozmanité výšky sadzieb, ktoré okrem času cesty závisia asi aj od počasia, je pre turistu o to ťažšie pochopiť. Človek sa nemôže spoliehať na to, že rovnaká cesta bude stáť vždy rovnako a musí myslieť na to, aby mal na karte vždy dosť peňazí.

Krokodíl a klokan na ražni

Presúvali sme sa do časti The Rocks, kde sa konal, niečo také ako jarmok. Videli sme tam rozložené stánky, kde ľudia predávali svoje výrobky. Nič sme nenakúpili a hľadali sme skôr stánky s jedlom. Tých tam veľa nebolo, ale nekoniec sme narazili na jeden stánok, v ktorom pripravovali niečo, čo sa veľmi podobá na ražniči. Ponúkali tam viacero druhov mias. My sme si vybrali jahnacinu a ďalšie 2 druhy. Mohli sme ešte k tomu vyskúšať krokodílie a klokanie mäso.

Ich presnú chuť bolo ťažké určiť, lebo boli veľmi namarinované. Ale boli to tuhé mäsá a potrebovali sme poriadne žuť, tak nás zrejme neobabrali, že tam dali niečo iné.

Z The Rocks sme prechádzali popri osobnom prístave. Kým sme tam dorazili, objavili sme zmrzlináreň. Vyskúšali sme príchute mango a maracuja. Stálo to síce 5,70 za lopatku, ale tak fantastickú zmrzlinu sme asi nejedli. Mango chutilo, ako keby zobrali dužinu z plodu a zamrazili a v maracuji bolo cítiť jej sviežosť a obsahovala aj jej malé kôstky, ako keby ju vydlabali z vnútra. Darmo, v Austrálii sa takému to ovociu darí, pestujú ho vo veľkom a je úplne iné keď cestuje zo sadu pár kilometrov ako ho dopraviť ku nám cez oceán.

MacQuarie point

Na Circular Quay opäť neboli Aborigénci. Chceli sme sa dostať na MacQuarie point, kde by sme mali iný pohľad na dominanty operu a most.

Prechádzali sme cez priestor vonkajšieho kina St. George, v ktorom kedysi pracovala Janka. Plátno je umiestnené na pontónoch vo vode.

Z MacQuarie point sa dá vojsť do Botanickej záhrady, ktorá má veci ako sa na botanickú záhradu patrí. Opäť sme videli všelijaké druhy rastlín. Súčasťou je aj park, tak sme si poležali v tráve a oddýchli po dlhom chodení.

Opera z každej strany

Botanickú záhradu sme si trochu pochodili, ale v pohode by sme tam vedeli stráviť celý deň. Ešte sme nevideli operu so severnej strany mesta. S nedeľnou akciou na cestovanie sme sa tam mohli v pohode vybrať.

Išli sme cez Harbour Bridge, tak už aj cestu cez som mal za sebou. Zdržali by sme sa na severe určite dlhšie, ale sme zišli na Milson’s point k lunaparku, akurát sa blížil osobný trajekt do centra. Bolo tesne po 18:00 a ďalší by išiel o pol hodinu a toľko času sme nemali, lebo sme mali ďalší program o 19:00. Opera bola videná aj z mora.

Newtown

Večer sme mali ísť s Peťom zo soboty do časti Newtown, kde obyvatelia Sydney chodia tráviť čas s priateľmi pri dobrom jedle. Peťo nám to však posunul, no my sme po celom dni už nevládali a chceli sme ísť čo najskôr naspäť na byt.

Do Newtownu sme išli sami dvaja. Nešli sme rovno do centra Newtownu, ale vystúpili sme na stanici Erskineville. Tam v podstate začínajú reštaurácie, ktoré potom plynule prechádzajú dlhou ulicou cez Newtown.

My sme mali chuť na ázijskú kuchyňu a hneď medzi prvými bola thajská Stir Crazy Thai. Ľudí tam bolo dosť a objednávali si aj donášky cez Uber. Ale nám tam nechutilo. Zrejme preto, lebo buď tam boli nejaké pokazené kusy zeleniny, alebo to nejak inak pripravili a nakorenili, ako sme zvyknutí. Vracali sme sa na byt polosýty.

Keď sme sa vrátili do bytu, Amaiu s Marcom zaujímalo, čo sme všetko robili. My sme sa pochválili, čo sme jedli na The Rocks. Až neskôr sme si uvedomili, že to nebol najlepší nápad a že prečo neprejavovali také nadšenie ako my. Amaia a Marco sú vegetariáni.