Featherdale wildlife park

Raňajky to isté

12. 2. 2018

Raňajky nás čakali v chladničke, už bez obsluhy. Pripravili nám to isté.

Od ubytovania nás čakala dlhá cesta. Smerovali sme na stanicu Doonside. Odtiaľ sme pokračovali pešo do Featherdale wildlife park. Nie je to veľká zoo v Sydney – Taronga. Vo Featherdale majú lokálne zvery.

Malý výbeh

Pôvodne som si myslel, že zvieratá tam majú viac životného priestoru a tie, pre človeka nie nezbezpečné majú voľný výbeh.

Voľne sme tam videli behať wallaby. Len jedna bola mimo ohrady. Bolo nás tam viac ľudí, čo sme stáli od nej do 2 metrov. Nevyzerala placho, ani že by chcela našu spoločnosť.

Každý, kto mohol, skrýval sa pred slnkom

Ostatné wallaby boli za ohradou a skrývali sa v tieňoch. Ani sa im nečudujem, bolo teplo a kľudne by sme sa s nimi vymenili.

Takmer všetky zvery boli zalezené, ak mohli. Buď ich boli vidno z diaľky, alebo ich nebolo vidno vôbec. Prípadne aj siestovali.

Koaly sú zlaté, nech robia čokoľvek

Majú tam veľkú populáciu koál. Koala znamená v pôvodnom jazyku žiadna voda. Takmer všetky spali, ale dobre sa na nich pozerá.

Možno mali viac klokanov, ale tých bolo viac druhov. Ich činnosť sa málokedy odlišovala od toho, čo robili koaly.

V parku ponúkajú možnosť odfotiť sa s koalou. Vedeli sme, že okrem ceny vstupného 32 dolárov si treba za fotenie s koalami priplatiť 25. Našťastie cena bola za jedno fotenie bez ohľadu na počet osôb. Mali aj vyhradené miesto oddelené od hlavnej prehliadkovej trasy. Okrem ich fotografa, ktorý fotil na ich fotoaparát, sme sa mohli nechať vyfotiť aj vlastným. Dostali sme vyvolané fotky hneď na mieste a tiež nám vysvetlili, ako si stiahneme digitálnu verziu.

Austrálska fauna

Austrália je plná divných zvierat. Pobavili sme sa na ježure. Spôsob jej chodenia pripomínal, ako keď má vankúš 4 nohy z jednej strany a snaží sa hýbať dopredu. Ešte sa nám zdalo, že sa predvádza, lebo chodila okolo jazierka, ktoré mala v ohrade.

Vtipne sa správal aj tasmánsky diabol. Buď sa predvádzal, alebo bol vo vlastnom svete. Tiež behal dookola výbehu. Hýbe sa atypicky, lebo vyzerá, ako keby mal krátke zadné nohy. Nepočuli sme ho škriekať, vraj to je nepríjemný zvuk.

Zúčastnili sme sa aj kŕmenia nočných živočíchov – skibby a netopierov. Žiadna šou to nebola. Prišla ošetrovateľka, doniesla pokrm, odišla a zvieratá sa kŕmili samé.

Tučniaky Austrálie

Kde je krokodíl?

Park sa chváli, že má aj krokodíla. V jeho ohrade sme videli len atrapu s otvorenou tlamou. Je to divné, lebo pri vstupe v dennom programe písali, že kŕmia aj krokodíla. Že by boli Austrálčania takí vtipálci?

Pes, ktorý nešteká

Videli sme aj psa dingo. Keď ho človek vidí, vyzerá úplne ako domáci maznáčik a nie ako šelma. Tie jeho oči, milunké. Ale mojkať sa s ním určite dá, lebo pracovníci sa s ním maznali za ohradou, videli sme ich. Dočítali sme sa o ňom, že je vo všetkom rovnaký ako pes, len nešteká¹.

Austrálčania sú posadnutí grilovaním a robením BBQ. Takmer všade v parkoch, na plážach je na to verejné vybavenie. BBQ vybavenie nemôže chývať ani v zoo. Okrem lavičiek na oddych, bolo vo Featherdale vybavenie aj na grilovanie.

V oceáne sa nepláva, v oceáne sa skáče

Z parku, ktorý je v odľahlej časti Sydney sme sa presúvali minimálne hodinu a pol, na opačnú stranu – na východ. Mali sme sa stretnúť s ďalším Jankiným kamarátom – Marekom. Pôvodne sme mali ísť na pláž Coogee. Ale Marek zmenil názor, lebo na Coogee je prísny zákaz konzumovania alkoholu všade okolo pláže. Niekedy nedávno tam mali párty nejakí Brazílčania a urobili taký bordel, že nechali po sebe 5 ton odpadu. Preto tam dali zákaz a vraj ho prísne sledujú, čo po nich museli upratovať.

Išli sme na pláž Maroubra. Kým prišiel Marek presvedčili sme sa, resp. Janka presvedčila, že by sme sa okúpali v oceáne.

V oceáne sa nedá plávať. Tam sa dá len hopsať, kvôli sile a veľkosti vĺn. Vstup do vody bol ťažší, lebo voda v oceáne sa ohrieva omnoho pomalšie. Hopsanie je zábava, aj keď vás vlna stiahne o niekoľko metrov ďalej.

Zdravíme sa po austrálsky

Keď sme dohopsali, stále sme mali čas a skočili sme do blízkej pizzerie. Pracovala tam čašníčka, na ktorej bolo počuť, že nie je miestna. Prejavovalo sa to tým, že mala veľmi neutrálnym prízvukom zdravila prichádzajúcich zákazníkov: "Hello! How are you?" To je austrálska fráza, keď chceš niekoho pozdraviť. Nie, že by ich to zaujímalo, ako sa niekto má. "Správne" odzravenie je "Hello, I am fine", aj keď sa nemáme fajn. Celý čas jej prejav bol strojový. Ja som si tipol, že bola zo Slovenska alebo z Česka. No nezaujímalo nás to, možno nabudúce, keď sa tam zastavíme.

Bolo lacnejšie si zobrať pizzu so sebou, ako ju zjesť u nich. Zobrali sme si ju na lavičku a stoly, do priestoru vyhradeného pre BBQ. BBQ je proste všade.

Západ slnka na pláži

Kým sme dojedli, prišiel Marek. Vybrali sme sa ďalej od pláže na neďaleké útesy. Aj na Maroubre je zákaz konzumácie alkoholu, ale podľa Mareka to aj tak nekontrolujú, hlavne po skúsenostiach z Coogee. Sedeli sme na útesoch. On doniesol víno, rozprávali sme sa a počúvali morský príboj, ktorý sa rozbíjal o skaly pod nami.

Treba bojovať za svoje práva 🙂

Keď sme odchádzali už bolo po západe slnka. Po príchode do bytu sme stretli Marca a spýtali sme sa, či by sme mohli mať na raňajky aj niečo, čo je slané. Vraj sa poradia, lebo toto, čo dávajú, dávajú všetkým. Ale že chápe, že po čase to môže byť nuda stále o tom istom.