Tour de pláže

Aspoň malé víťazstvo

13. 2. 2018

Raňajkovú skladbu sme mali takú istú, ale dostali sme naviac veľký kus masla, čo bolo spríjemnenie. Dostali sme čisté maslo. V Austrálii je tiež bežné slané maslo. S neslaným sme sa cítili ako doma.

Kus lesa

Za bytovým komplexom, kde sme bývali je malá prírodná rezervácia – Fred Hollows. Veľmi malá, z každej strany sú domy, je v podstate v strede obytnej štvrte.

Počuť zvuky, že tam niečo žije. Zrejme väčšina toho, čo nás ráno budí. Prešli sme ju a vyšli na druhej strane na ulicu.

Tour de pláže

Z rezervácie Fred Hollows sme pokračovali pešo až na pláž Coogee. Nešli sme tam piť, ale kúpať sa. Otestovali sme kvalitu vody, pohopsali vo vlnách a ochladili sa.

Najprv sme mali pocit, že to bude naša posledná zastávka v Sydney. Už sme nevládali po týždňoch cestovania a stretávania sa s ľuďmi. Vplývala na nás aj horúčava, čo bola tento deň.

Nakoniec sme sa hecli na prechádzky po plážach v Sydney. Z Coogee vybudovali chodníky a cestičky po pobreží, ktoré majú medzizastávky na plážach v Sydney, až po pláž Bondi.

Z Coogee sme pokračovali po ceste popri útesoch, resp. po útesoch. Všetko bezpečné. Taký prvý cíp v oceáne bol Dolphins point. Pod ním je vo vode uzavretá časť oceánu, ktorá je vhodná na plávanie. Volá sa Giles baths. Nevieme, či je to vytesané v skalách, lebo to príroda sama zariadila, že rozmiestnila skaly tak, že to vyzerá ako bazén so slanou vodou hneď vedľa oceánu. Vlny sú stále veľké, keď narážajú na okraje bazéna, ale inak je hladina pokojná. Niečo podobné sme videli aj včera na Maroubre.

Cesta po pobreží pokračovala cez Gordons Bay. Taký zálivček. Najdlhšie sme sa zdržali, na ďalšej v poradí, Clovelly Beach. Rozkladá sa atypicky oproti iným plážam. Väčšinou sú rozložené pozdĺž pobrežia a nie sú široké. Táto má veľmi malú dĺžku a je "natiahnutá do vnútrozemia". Záliv je vykrojený do pevniny a s oceánom ho spája úzke ústie. Vplýva to tak, že pri pláži je pokojná hladina a mohli sme si zaplávať. Na druhej strane, je tam plytké dno a nie je problém zavadiť nohou pri plávaní.

Ďalšou plážou je Bronte. Podľa Janky najkrajšia pláž v Sydney. Mne sa tiež páčila. Bolo tam najčistejšie more a aj vlny najväčšie a najsilnejšie, odkedy sme vošli do vody. Sila vĺn nás niekoľkokrát zmietla pod hladinu.

Na Bronte sme našu prechádzku po plážach ukončili. Už sme viac nevládali ísť ďalej k Bondi beach. Bondi je najznámejšia pláž v Sydney. Ale podľa Janky nie až taká úžasná.

Psy na nás pozerajú

Stihli sme si nakúpiť a aj oddýchnuť na byte pred ďalším programom. Išli sme do mesta, kde sme mali opäť stretko s Peťom a opäť sme sa stretávali pri Victoria building. Kým sme čakali, vošli sme dnu. Vo vnútri sú hlavne obchody.

Ale bola tam zaujímavá vec, že na jednom mieste boli zavesené obrazovky, na ktorých sa premietali psy, ako sa hýbu. Keď sme išli druhýkrát okolo, tak psy sa hýbali viac a bolo to divné. Neskôr sme si všimli, že tam bol ovládací panel, ktorý podľa pohyby aj ovládal pohľady psov. Pripravili si to tématicky pre Číňaňov podľa roku psa.

Balmain

S Peťom sme cestovali do časti Balmain. Smerovali sme do Sir William Wallace Hotel. Podnik, kde pracuje jeho frajerka Carmen. Príjemná baba, z ktorej srší energia.

Volá sa to síce hotel, ale je to viac krčma plná štamgastov, aj keď sú tam aj nejaké izby. Vo vnútri sú vyvesené portréty Mela Gibsona z filmu Statočné srdce.

Dali sme si pivo. Pamätám si, že sa volalo Kosciuszko (ako najvyšší vrch Austrálie). Chutilo po ovocí. Dlho sme sa nezdržali. Chceli sme aj niečo zjesť a vo Wallace hoteli varia nič moc. Aj Carmen to potvrdila.

Neďaleko je Dry dock hotel, kde utorky majú akciu na steaky za 12 dolárov. Vyskúšali sme. Nebol to najlepší steak na svete, veď stál 12 dolárov, ale zlý tiež nebol a pochutili sme si.

Ešte sme posedeli pri pive a vrátili sa do bytu. Balmain je ďalej, tak aj cesta trochu trvala.