Tropické podnebie v Cairns
Miestne zvery
8. 2. 2018
Zobudili sme sa na zvuky miestnej fauny. Boli to zrejme nejaké vtáky, asi papagáje. Alebo to mohli byť netopiere.
S tropickým svetom sme sa v Cairns rozhodli zoznámiť miestnou botanickou záhradou. Pešo od nášho ubytovania to malo byť pol hodina pešo.
Kým sme tam došli, minimálne 4-krát pršalo. Našťastie len ľahké prehánky.
Botanická záhrada
Vstup je zadarmo. Keď sme sa pozreli na mapu, pôsobilo, že je to obrovské. Od počiatočnej informačnej tabule po ďalšiu, na ktorú sme narazili pri bambusovom lese, sa to tak ďaleko nezdalo.
Okrem babusového lesíka sme prechádzali aj okolo niekoľkých jazierok. Jedno malo byť slané, ale netestovali sme.
Chodníky v záhrade sú väčšinou štrkové a niektoré len vydupaná tráva. Posledné dni v Cairns intenzívne pršalo a na niektorých miestach sa držala voda a bolo blato.
Záhrada nie je ohradená a na niektorých miestach sa chodníky napájajú na ulice v meste. Takto sme sa dostali na druhú stranu, kde sme na jednej budove videli, že sa tam nachádza Srbský spolok.
Z druhej ulice sme, podľa tabule, vošli do Záhrady činského priateľstva. Bola urobená v takom štýle, že tam stála čínska červená brána. Boli tam aj nejaké sochy. Taktiež aj lavičky okolo jazierka plného lekien (lotosov), kde sme si mohli oddýchnuť.
Po oddychu sme si to nasmerovali po chodníku cez dažďový prales v menšom. V tomto úseku sme prechádzali cez 3 typy dažďového pralesa. Podľa toho sa mala meniť skladba stromov, ale nám pripadalo všetko rovnaké.
Vlhko bolo všade, nie len v pralese, ale aj mimo neho. Ako bonus sme v pralese boli oblietavaní komármi, ktoré bez predsudkov neváhali štípať nás.
V botanickej záhrade mali ešte ďalšie sekcie. Nam sa už ďalej nechcelo. Napríklad papraďovňu vidieť nemusíme. Paprade sme videli na Novom Zélande. Ešte tam mali niečo, kde konzervovali všelijaké druhy v kvázi mini rezervácii. Zastavili sme sa aj pri informáciách a suveníroch, ale nič zaujímavé tam nebolo.
Esplanade
Vlhko bolo stále, možno pri oceáne to tak nebude, lebo nás možno trochu vyfúka vietor. Išli sme sa prejsť po promenáde do centra, ktorú nazývajú Esplanade.
Cestou sme stretli domorodcov – aborigéncov v dobrej nálade (glo, glo), ktorí sa nás pýtali, odkiaľ sme. Keď sa dozvedeli, že sme z Európy, len skonštatovali, že im je dobre tu v Austrálii.
Cestou po Esplanade sme videli oceán, ktorého voda bola zafarbená do hneda. Zrejme po dažďoch, alebo je taká stále, nevieme. Alstairova mama vravela, že vo vode sa kúpať nedá. Možno aj kvôli vode a možno aj preto, že som videl značku oznamujúci, že sa majú ľudia dávať pozor, keď vstupujú na pláž, lebo hrozí nebezpečenstvo krokodílov.
Na kúpanie majú namiesto oceáne v centre mesta verejné kúpalisko zadarmo. Nachádza sa hneď pri oceáne a je v ňom aj slaná voda.
Najprv sme prechádzali len okolo. Chceli sme si nechať kúpanie na neskôr, lebo sme išli hľadať do prístavu niekoho alebo niečo, kde si môžme objednať výlet na koralovú bariéru. Medzitým od rána pršalo aspoň 8-krát.
Všetko iné a pritom také isté
V prístave bolo veľa lodí asi všetkých spoločností, čo majú niečo dočinenia s výletmi. Avšak objednať priamo tam sa nič nedalo. Na objednávky majú budovu, kde majú všetci svoje okienka.
Dalo sa očakávať, že keď sú všetci na kope, tak si konkurovať nebudú a nebudú vybočovať, čo sa týka balíčkov a cien. Ťažko sa vtedy vyberá.
Janka ešte v Bratislave pred cestou pozerala nejaké blogy a recenzie na výlety na koralovú bariéru. Niekto tam opisoval spoločnosť Sunlover Reef Cruises. Išli sme tam spýtať sa, čo ponúkajú na zajtra. Zobrali sme väčší balíček, kde okrem plavby loďou na bariéru a šnorchlovania je aj malá plavba loďkou s presklenným dnom ponad koraly a tiež nejakou loďkou akoby ponorkou. V cene je aj obed na hlavnej lodi vo forme bufetu. To všetko za 212 austrálskych dolárov na hlavu.
Kúpanie po prvýkrát
Keď sme vybavili plavbu a konečne sme sa mohli ísť kúpať. Kým sme prišli naspäť na kúpalisko a stihli sa prezliecť, začalo zase pršať. Našťastie dážď trval len pár minút a prvýkrát, odkedy sme na cestách, sme sa mohli a chceli okúpať. Vedeli sme, že nám to dobre padne po celodennom chodení.
Okolo kúpaliska je asi z polovice piesková pláž. Nemá pravidelný tvar, aj dno je asymetrické a nemá všade rovnakú hĺbku, maximálne 1,5 m. Našli sme ju približne v strede.
Kúpanie sme si veľmi neužili, lebo sme videli, že sa bližia mračná, z ktorých je veľká šanca, že bude pršať.
Výmena spolubývajúcich
Ešte sme mali cestu späť k ubytovaniu. Trvala asi 40 minút pešo. Keď sme sa vrátili, už tam nebývali Aziatky. Stretli sme nových – americký pár, ktorý predým žil pol roka v Melbourne. Videli sme aj obyvateľov tretej izby, ale veľmi zhovorčiví neboli.