Pán Prsteňov časť 2 a najväčšie jazero Nového Zélandu

Mrazivé ráno

4. 2. 2018

Zobudili sme sa do chladného rána. Cez noc aj auto vychladlo z vnútra. Takmer všetci, ktorí vstali, si hneď z rána hľadali miesto na slnku na zahriatie, lebo všade naokolo bolo veľa tieňa od stromov. Aj my sme sa rýchlo presunuli na miesto, kde sme platili. Tam bolo slnka dosť. Kým sme odišli z kempingu, nikto tam nebol kontrolovať zaparkované autá

Hora osudu

Bolo slnečno a z hlavnej cesty bolo vidno všetky 3 končiare – Mt. Tongariro, Mt. Ruapehu a Mt. Ngauruhoe. Vrátili sme sa aj do Whakapapa, či nebudeme mať lepší výhľad na Horu osudu. No z hlavnej cesty bol výhľad lepší. Vo Whakapapa je aj hotel Chateau Tongariro postavený v historickom štýle, ktorý asi žije z toho, že z mnohých izieb je asi najlepšie vidno Horu osudu, ak nerátame túru Tongariro Alpine Crossing.

Ideme po vodopádoch

Potom sme sa vrátili a pokračovali južne po hlavnej okolo národného parku. Zabočili sme na východ v dedine (osade) National park, kde sme pokračovali do mesta Okahune. Tam sme bočili na úpätie hory Mt. Rhuapehu, kde mali byť ďalšie vodopády Mangawhero, z ktorých zábery boli tiež použité vo filmoch Pán Prsteňov, kde Gloch chytá nejakú rybu. Hneď pri ceste bolo štrkové parkovisko a stačilo prejsť pár metrov, aby sme ich videli. Nádherne to všetko ukázalo pri slnečnom počasí v pozadí s Mt. Rhuapehu pokrytou snehom.

Okahune lakeside reserve

Od vodopádov sme sa vrátili naspäť do Okahune, kde na druhej strane odbočky smerom k vodopádom začínala ďalšia odbočka na Okahune lakeside reserve.

Trochu nám trvalo, kým sme to našli. Už sme sa vracali späť do mesta, lebo sme to nevedali nájsť.

Nejaké jazero tam bolo, ale hladinu sme videli len raz, lebo celé bolo obrastené rákosím a stromami. Ale sme sa prešli okolo, aj v lese plnom papradí.

Desert road a Mordor

Potom sme sa presúvali z Okahune cez Waiauru do mesta Taupo, ktoré leží na brehu rovnomenného jazera. Od Waiauru nasledovala pra nás dlhšia cesta, ktorá sa nazýva Desert road. Skutočne, krajina začala mať iný ráz ako doteraz a stromy sme nevideli, len kríky a vyzerala viac ako pustatina. Z východnej strany sme míňali 3 najvyššie vrchy Nového Zélandu. Hora osudu s okolím teraz ešte viac pripomínala Mordor.

Labute bojovníčky

Keď sme sa blížili z jazeru opäť pribudli lesy a kľukaté cesty. Zastavili sme sa na jednom odpočívadle pri brehoch jazera chceli si dať neskorý obed.

Priblížili sa k nám čierne labute, zjavne zvyknuté na ľudí a zrejme si mysleli, že od nás niečo dostanú. My sme sa ich snažili odohnať, ale nedali sa. Ostali na nejakej bezpečnej hranici od nás, ale sledovali nás tak z 2 metrov. Naznačovali, že by rady niečo dostali a postupne sa k nám priblížili všetky a v kľude si ľahli na trávu až na jednu. Zrejme otec labuť, ktorý ostával v strehu. Jemne spravil pohyb dopredu, ale to sme sa ohradili a naznačili, že naozal nič nebude, zasyčal na nás a už to vyzeralo na súboj. No k ničomu nedošlo.

Rýchlo sme dojedli a pokračovali k mestu Taupo.

Včelári v kempingu

V kempigu, rovno v meste, bol tiež bazén s teplou vodou. Mali sme chvíľu čas, kým doperie práčka, tak sme išli na chvíľu vyrelaxovať do vody po celom dni cestovania.

Už tam bola skupina ľudí a jeden z nich sa k nám prihovoril. Z nich vysvitlo, že sú zo severného cípu Severného ostrova a cestovali sem 10 hodín. Pracujú ako zberači medu Manuka, ktorý je výnosným artiklom Nového Zélandu a práve v tejto oblasti im doviezli helikoptéry úle do lesov a pôjdu ich zberať. Tiež mali chvíľu čas, lebo čakali na nejakých ľudí, ktorí im mali ísť ešte pomáhať podvečer s úľmi. Ešte nás pozvali, že kľudne môžme s nimi ísť ráno o 4:30 zberať med, keby sme nemali nič iné zaujímavé robiť. Z bazénu odchádzali tesne pred nami.

Skusíme sa okúpať v jazere

My sme sa nachystali, ešte bolo relatívne teplo a svietilo slnko. Okolo 16:00 sme zišli do mesta, že sa pôjdeme okúpať do jazera. Aj sme našli miesto, kde to vyzeralo ako hlavná mestská pláž a kúpalo sa tam pár ľudí.

Najprv sme otestovali vodu, že sme si namočili nohy. Ostalo pri testovaní.

Asi by sme sa nezvládli namočiť celí. Vieme si vždy nájsť výhovorku, že už bolo pod mrakom, fúkalo a veľmi by nás ochladilo po takom kúpeli.

Pozitívna čašníčka

Vybrali sme sa do centra, že sa navečeriame vonku, lebo sme museli mať Fish&Chips. Keď sme prechádzali ulicou s reštauráciami, zase samé ázijské. Nakoniec sme skončili v írskom bare, kde mali čašníčku v dobrej nálade. Vyberali sme si pivo a okrem Guiness sme nič iné nepoznali. Na Jankinu otázku, čo majú zaujímavé na pípe, odpovedala – nič. Vybrali sme si Waikato Brewery, nejaký novozélandský ležiak. Ničím nezaujal, ani nesklamal. Ležiak podobný slovenkým (európskym).