Zapisník mám na stole už niekoľko rokov. V dnešnom svete je písanie rukou objektívne pomalé.

Viem písať všetkými desiatimi prstami. Relatívne rýchlo. Ale pri klávesnici sa neviem zastaviť tak, ako keď mám v ruke pero. Niečo spôsobí, že môj mozog sa prepne do iného módu — spomalím, myšlienky sa vyčistia. Pri pohľade do obrazovky sa to nestáva.

Je to pre mňa aj dobrý splachovač. Nie všetko, čo si napíšem, je relevantné. Nevadí — niektoré veci si len potrebovali odísť z hlavy.

(Aj tento príspevok vznikol najprv na papieri. Dvakrát. Potom som ho prepísal.)

Niekedy treba spomaliť, aby sme mohli ísť zase rýchlo.

(fotka: zápisníky použité tento rok)