Vitaj Sydney

Vitaj Sydney

Pa, pa Cairns

10. 2. 2018

Rozlúčili sme sa miestnou faunou a pobrali sa Uberom na letisko v Cairns. Uber bol o 4 doláre lacnejší ako taxík, ktorý sme brali v noci z letiska. Odlietať sme mali 10:55.

Najlepšie inštrukcie v lietadle

Medzi Novým Zélandom a Austráliou sme sa presúvali Quantasom. Negatívne na Quantase bolo, že dávali málo jedla. Na druhej strane mali zatiaľ najlepšie spravené inštrukcie ohľadom bezpečnosti. Premietali ich cez obrazovky.

Podstatou bolo, že zobrazovali vybrané miesta Austrálie a vždy nejaký človek rozprával v danom prostredí istú čas pokynov. Videli sme pekné miesta Austrálie. Každá časť mala istú tému. O bezpečnosti rozprával človek, ktorý pracuje vo výškach, keď umýva okná. Kyslíkové masky predvádzali modelky na móle, záchranné vesty kapitán lode. Vypnuté telefóny demonštrovala pani, ktorá bola na pláži s klokanmi a keď zazvonil telefón, klokany sa vyplašili. Ako si máme sadnúť v prípade nebezpečenstva nám ukázalo tanečné divadlo. Kde nájdeme východy a smerové svetlá na zemi predstavovala scéna, keď sa sobášil pár a medzi radmi stoličiek prechádzalo dievčatko. Všetko o ostatných pokynoch na papieroch pred nami na sedadlách zavŕšil lyžiar.

Lepšie raz vidieť.

Z Cairns je do Sydney letecky 1974 km a prechádzali sme do časového pásma o 1 hodinu viac. Sčasti sme prelietali nad oceánom a na niektorých miestach bolo vidno koralovú bariéru.

Koralová bariéra zhora
Koralová bariéra zhora

Bolo málo oblakov a keď sme sa dostali nad pevninu, vidieť bolo aj mestá, aj krajinu. Na záver pred príletom sme si mohli pozrieť Sydney zhora s mrakodrapmi, operu aj Harbour bridge.

Sydney zhora
Sydney zhora

MHD Sydney

Zostávalo sa len dostať z letiska k nášmu AirBnb ubytovaniu. Z letiska sme mali spoj bez prestupovania, autobus číslo 400.

V Sydney funguje verejná doprava na tzv. Opal card, ktorú si človek dobíja kreditom, ktorý sa potom míňa po každej ceste. Pri vstupe treba kartu priložiť k terminálu a pri výstupe tiež, že končím jazdu a môže nám stiahnuť peniaze. Janka má Opal kartu ešte z čias, keď pracovala v Austrálii. Ja som nemal, tak sme si ju museli zaobstarať.

Na letisku sme stánky s kartami, alebo dobíjaním nenašli, tak sme išli skúsiť, či sa dá v autobuse kúpiť jedna jazda. V tomto sa nedala. Janka so šoférom riešila, koľko by to asi stálo a keď vyberala peniaze, tak ju šofér odbil, nech si ich nechá a on to nejak zariadi. Išli sme celú cestu zadarmo až na Blight place.

Autobusy v Sydney fungujú na rovnakom princípe ako v Aucklande. Všetky zastávky sú na znamenie a počas jazdy sa nehlási nasledujúca zastávka. Je to umenie trafiť 20. zastávku, na ktorej máme vystúpiť, keď netušíme, kde presne je a koľko sme stihli prejsť. Všetci tam používajú mapy v mobile s GPS.

Ubytovanie

Mapy pomohli aj nám doraziť na správne miesto. Bývanie je v peknej štvrti Randwick, v novšom komplexe bytov. Išli sme podľa inštrukcií, ktoré nám poslali. Boli premakané a detailné, v pohode sme sa dostali dnu.

Domáci neboli doma, ale pripravili nám všetko dôležité. Majú aj pekne zariadený byt. Namiesto domácich nás privítali 2 mačky - Bailey a Hazel, ktoré však boli bojazlivé a nechceli sa nechať pohladkať.

Na posteli nás čakali uteráky, na ktorých boli kvety, nejaké informácie, sprcháč, šampón a filmová klapka s našimi menami.

Opera musí byť

Zostalo nám pár hodín poobede a museli sme stihnúť povinnú jazdu - operu a most. Sčasti sme prechádzali okolo CBD - City Business District a míňali botanickú záhradu a parlament Nového Južného Walesu. Nezastavovali sme, cieľ bol dostať sa k opere a vidieť ju za svetla.

Harbour bridge od opery. Pozorní si všimnú odraz okuliarov
Harbour bridge od opery. Pozorní si všimnú odraz okuliarov

Popravde, opera nie je až taká užasná, ako ju ukazujú fotografie. Z blízka strecha nie je jasnobiela, ale vidieť, že sú to kachličky, ktoré sú viac žlté ako biele. Avšak stále je čo pozerať a je to úchvatná svadba naživo.

Prekvapivý útok

Okolo osobného prístavu majú vybutovanú promenádu. Zostali sme na mieste, kde je vidieť obidve dominanty.

Našli sme bod, kde je fotogenická opera z inej strany. Nie len my sme si tam chceli urobiť fotku. Postupne sa za nami aj pred nami vytvoril rad, kým si všetci pofotili. Ako sme tak čakali a už by vyšlo aj na nás, zľava nás prekvapili výpadom Číňania a vopchali sa pred nás.

Opera od Harbour bridge. Už po boji s Číňanmi
Opera od Harbour bridge. Už po boji s Číňanmi

Harbour bridge je pán most. Také niečo veľké som ešte nevidel. Keď sme sa pozerali na druhú stranu promenády, mali sme také svetlo, že všetko v diaľke vyzeralo ako dorobené na zelenom pozadí. Vynikajúco nám všetko vyšlo a padla mi sánka z atmosféry naokolo.

Janka vravela, že pri stanici Circular Quay zvyknú byť rozložení aborigénci. Hrajú a tancujú. Hľadali sme ich, ale neboli tam. Boli tam iní hudobníci, ktorí sa propagovali.

Večer v Sydney

Rozprávajúci pes

Večer sme sa stretli s Jankiným kamošom Peťom, ktorý žije v Sydney (jemu sme niesli slivovicu a cigarety). Stretávku sme mali pri vlakovej stanici Townhall, pri fontáne pred Victoria building, na ktorej bola socha psa. Ten pes na nás zaštekal a začal rozprávať, kým sme tam čakali.

Pes sa volá Islay a mal byť obľúbeným psom kráľovnej Viktórie. Kedže urobil veľa dobrých skutkov pre hluché a slepé deti, dostal do daru schopnosť rozprávať. Všetky peniaze, čo sú hodené vo fontáne pôjdu na dobročinnosť pre tieto deti.

Biznis centrum je mŕtve

Išli sme do podniku Bierhaus a podarilo sa nám sadnúť si na terasu. Ale sedeli sme smerom do ulice.

Boli sme City Business District a podľa slov Peťa je táto časť mesta cez víkendy mŕtva, lebo v nej sú kancelárie, v ktorých sa cez týždeň pracuje a nemá zmysel, aby tam bolo všetko otvorené a hlavne niečo, kde sa dá najesť, tak ako sme chceli my.

Bola sobota a ľudia v meste chodili hore-dole už v dobrej nálade. Sú tam asi miesta, kde sa môžu domáci alebo turisti baviť nočným životom.

Karneval vo vlaku

Bola sobota a cestou vlakou sme začuli známu pesničku. Obzreli sme sa za seba a videli sme partiu ľudí prezlečených za kovbojov, mali so sebou aj hlavy koňov na paliciach. Spievali dokola a bavili všetkých naokolo. Nakazili asi všetkých.

Domácich sme prvý deň nevideli

Keď sme sa vrátili do bytu, domáci tam práve neboli a za prvý deň sme ich nestretli. Ale bolo vidno, že sa doma zastavili, lebo boli otvorené balkónové dvere. Mačky tam boli stále a zrejme sme ich zobudili.

Pridaj komentár