Po stopách Pána prsteňov

Po stopách Pána prsteňov

Budík na dovolenke

3. 2. 2018

Opúštali sm náš kemping s bazénom a vírivkou veľmi skoro. Prvýkrát, odkedy sme začali cestovať, sme si nastavili budík. Ešte predčerom sme si objednali vstup na miesto, kde sa natáčala trilógia Pán prsteňov. Z ranných termínov bol ešte voľný o 8:30 a potom boli voľné až poobede.

Potrebovali sme cestovať ešte hodinu od kempingu. Cesty boli prázdne a ešte sme sa stihli naraňajkovať v parku pred areálom Hobbiton Movie Set.

Novozélandské Grófstvo - pred vstupom do Hobbitonu
Novozélandské Grófstvo - pred vstupom do Hobbitonu


Vitajte
Vitajtev Hobbitone

Všetko je dobré ukryté pred náhodnými okoloidúcimi

Do externých kulís, kde sa natáčali scény Hobbitonu nás ešte viezol autobus. Do areálu vedie ešte 1,5 km cesta a celý je dokonale oplotený okolo kopčekov, aby doň nevstúpil nikto, kým nezaplatí vstup 79 dolárov. Hneď začal rozprávať šofér úvody, že prečo ostali exteriéry z natáčania a ako došiel režisér Peter Jackson k tomu miestu.

Tieto kulisy boli vybudované druhýkrát, už natrvalo potom, čo sa natáčal film Hobbit. Pri Pánovi prsteňov boli kulisy dočasné a potom ich z toho pozemku odstránili. Postavenie trvalých kulís navrhol majiteľ pozemkov a farmár, ktorý za tým videl potenciál po úspechu Pána prsteňov.

Šofér tiež vyzdvihol, že sme si zvolili prvý vstup, lebo budeme mať čas, kým príde ďalšia skupina, ktorá nám bude kaziť zábery, že sa nám budú motať v diaľke. Potom nám v telke pustili zábery Hobbitonu z Pána prsteňov a prihovoril sa nám aj Peter (Jackson), že aký je rád, že sme si vybrali túto atrakciu.

Nemáme to tak napozerané

Hneď pri vstupe do Hobbitonu sme mali prvé zastavenie, kde sme dostali otázku, aké scény s filmu sa dali na tomto mieste z rovnakého pohľadu na mieste, kde sme stáli. My dvaja sme to nevedeli a asi to presne nevedel nikto zo skupiny.

Jedna scéna bola, keď vstupoval Gandalf a Frodo na voze do dediny a druhá v Hobbitovi, keď Bilbo opúšta dedinu a kričal, že ide za dobrodružstvom.

Prvý dom v Hobbitone
Prvý dom v Hobbitone

Falošná perpektíva

Videli sme aj niektoré vybudované dvere do domov dvojmo. Jeden vačší a jeden menší. Menšie dvere slúžili pre ľudí, ako Gandalf, aby pôsobili vyšší oproti hobitom a väčšie dvere, aby to pôsobilo, že to je ich normálna, hobitia veľkosť vzhľadom na ich výšku.

Väčšie dvere
Väčšie dvere

Podobne to zinscenovali aj s vyššie spomenutým vozom. Aby Frodo vyzeral menší, voz bol široký 3 metre. Gandalf sedel bližšie ku kamere a Frodo na konci.

Premakané detaily

Bolo to tam premakané do najmenších detailov. Peter Jackson všetko premyslel. Vysadené boli aj živé rastliny, ktoré udržiavali záhradníci.

Suší sa
Suší sa


Hobití Bazoš
Hobití Bazoš


Zahrá si niekto šach?
Zahrá si niekto šach?


Rybár nie je doma
Rybár nie je doma

Mali sme slabé raňajky
Mali sme slabé raňajky


Do roboty
Do roboty

Kvôli natáčianu špeciálne vyhĺbili jazierko, ktoré potom niekoľko dní plnili vodou, aby sa výška hladiny ustálila. Avšak jazierko im spôsobili aj problémy, že sa im tam postupne nasťahovali žaby, ktoré boli hlasnejšie v mikrofónoch ako samotní herci. Tie žaby nemohli len tak pozabíjať, tak si najali špeciálne človeka, ktorý ich každé ráno zbieral a odniesol na iné miesto.

Do nory nevojdeš

Všetky hobitie diery boli urobené len z vonku, nejaká predzáhradka a mini rekvizitami. Do žiadnej sa nedalo vojsť. Dozvedeli sme sa, že aj pri natáčaní nevchádzali herci úplne dnu a interiérové scény sa natáčali v štúdiu.

Keď sme sa vrátili, pozreli sme si prvú časť Hobita a hneď sme si všimmi, ako je vidieť prestrihy.

Akože dovnúra sme videli do domu Bilba Bublíka, keď boli pootvorené dvere a vnútri bolo vidieť pracovné nástroje.

Nora Bublíkovcov
Nora Bublíkovcov


Nora Bublíkovcov a my
Nora Bublíkovcov a my

Nad domom Bublíkovcov vybudovali umelý obrovský strom, na ktorý ručne nalepovali 20 000 alebo 200 000 umelých listov (naše spomienky na tento sa tu rozchádzajú 🙂 ).

Umelý strom
Umelý strom

Národnostné zloženie skupiny

Aj tu sa sprievodkyňa pýtala skupiny, odkiaľ sme. Opäť sme mali Američanov, ktorí nepovedali, že sú z USA, ale že sú z Chicaga. Bol tam aj pár z Rakúska, aj dvojica z Česka. Pozreli sme sa na seba, ale ani my ani oni nechceli rozviť túto informáciu ďalej.

Krčma a pivo

Prehliadku sme končili v autentickej krčme Green Dragon, ktorá ako jediná z exteriérových kulís bola dobudovaná pre účely tejto atrakcie. Vo filme mali len namaľovanú atrapu na kulise.

Green Dragon z diaľky
Green Dragon z diaľky

Vo vnútri sme si mohli vybrať zo 4 nápojov, ktoré boli v cene vstupného. Dali sme si Amber Ale a ako nealko bolo zázvorové pivo. Ten Amber bol fantastický.

Na bare u Zeleného draka
Na bare u Zeleného draka


Na zdravie
Na zdravie

Odchod z Hobbitonu

Po asi 20 minútach na pive sme opäť nasadli do autobusu, ktorý nás odviezol naspät ku pokladniam, resp. suvenírom.

Suveníry mali od výmyslu sveta. Mohli sme si kupiť aj zafľašované pivo, ktoré sme chutnali u Green Dragon. My sme si kúpili magnetku. Ešte sme dlho lamentovali nad rohožkou s nápisom "You shall not pass" (Ty nesmieš prejsť). Ale odradila nás cena 50 dolárov.

Za 79 dolárov na osobu sme očakávali trochu viac ako len prechádzku po areáli bez možnosti pozrieť sa do nory. Aspoň mohli urobiť jednu (napr. Bilba Bublíka).

Cesta do Tongariro National park

Od Hobbitonu sme si to namierili južne po západnej strane jazera Taupo do národného parku Tongariro. Ešte tak na pol ceste sme narazili na vyhliadku, kde si mohli pozrieť jazero a okolie.

Pohľad na jazero Taupo
Pohľad na jazero Taupo

Cestou aj les pripomínal viac Európu, lebo sme videli aj ihličnany, nielen paprade a palmy.

Scenéria po ceste
Scenéria po ceste


Fauna po ceste
Fauna po ceste


Ovce majú prednosť
Ovce majú prednosť

Vodopády Ketetahi

Našou prvou zastávkou v národnom parku boli vodopády Ketetahi. Na internete som našiel, že je to z parkoviska krátka túra asi 25 minút.

1 km od parkoviska na križovate riadili vstupy na parkovistko miestni. Keď som im povedal, že chceme ísť pozrieť vodopády, tak sa tvárili divne, že nepočuli o vodopádoch, ale je aj dlhšia túra na nejaký bod Ketetahi a to trvá asi 3 hodiny. Napriek tomu nás pustili hore.

Horné parkovisku slúži ako zberací bod veľkej túry Tongariro Alpine Crossing. Ľudia si kúpia odvoz, aby sa ráno dostali na jedno parkovisto, kde začína túra a večer alebo poobede po nich príde odvoz na druhé parkovisko. Celé to je dlhé asi 20 km a trvá okolo 8 a pol hodiny.

Na parkovisku bolo vidieť na tvárach ľudí, kým čakali na odvoz, že to dali. Pýtal som sa jedného chlapíka, ktorý dal celú túru, či videl po ceste nejaké vodopády. Nevidel, ale že po trase tečie riečka a nič zaujímavé tam nie je. Ale keď pôjdeme asi cca 40 minút, tak budeme mať výhľad z úpätia kopca.

My sme sa napriek tomu vybrali okolo 15:00 na túru, že sa aspoň prejdeme, pokým sa nám bude chcieť. Išli sme proti davu, niektorí sa divne pozerali, kam ideme o takom čase. Niektorí ledva chodili po celodennej túre. Občas sa nás niekto udychčane pýtal, že koľko ešte má do konca.

My sme však išli ďalej ďalej a netrvalo dlho, možno 20 minút a našli sme odbočku k vodopádom.

Ketetahi vodopády
Ketetahi vodopády


Našli sme ich
Našli sme ich

Keď sme boli na rázcestí vodopádov a hlavne trasy, videli sme ako išla malá skupina okolo a keď videli značku, že tam je niečo na pozretie, len mávli vyčerpane rukou, že kašlú na to.

A že tam tie vodopády nie sú, keď po celodennej túre sa chcú všetci čo najskôr dostať na druhý koniec.

Ešte sme chvíľu išli ďalej a stále sme boli v lese, ale postupovali sme hore. Zrazu išla trasa mierne dole kopcom, tak sme sa radšej po ďalších 10 minútach otočili, že asi nič z výhľadu na údolie. Zišli sme k ostatným naspäť na parkovisko, krásni, vysmiati a bez únavy, ako by sme dali celú náročnú túru.

Naročné hľadanie kempingu

Vzhľadom na vysoký počet turistov v okolí sme mali obavy, či niečo nájdeme na prenocovanie. Najprv sme skúsili Whakapapa, ale bolo plné. Odtiaľ je vidno kopec, ktorý bol použitý ako Hora osudu v Pánovi prsteňov. Jej meno je Mt. Ngauruhoe. Nebolo ju vidieť, ani ďalšie 2 hory vedľa nej Mt. Tongariro a najvyššiu horu Severného ostrova - Mt. Ruapehu, lebo bolo oblačno a občas popŕchalo.

Zahalená hora osudu
Zahalená Hora osudu

Kemping Whakapapa bol na odbočke z hlavnej cesty, tak sme sa otočili a išli hľadať ďalej. Cestou späť sme videli rôzne tabule s informáciami o rôznych túrach rôznych túrach priamo z cesty. Len stačí odparkovať a ísť.

Glochovo jazierko

Nám stačilo, že sme zastavili pri vodopádoch Tawhia. Účinkovali tiež v Pánovi prsteňov, kde Gloch chytá rybu a mieria naňho Faramirovi lukostrelci. Nemáme to veľmi napozerané a nevedeli sme si vybaviť, čo všetko bolo v zábere. Ale už vieme, na čo sa máme pozerať, na aké detaily.

Vodopády Tawhia
Vodopády Tawhia


Vodopády Tawhia a my
Vodopády Tawhia a my

Konečne kemping

Kemping sme potom našli kúsok na hlavnej ceste, keď sme pokračovali od vodopádov Tawhia. Bol skromnejší. Nebola tam prijímacia recepcia, len informácie, že máme vyplniť údaje, dať si časť z formulára na palubnú dosku, druhú časť hodiť do obálky aj s peniazmi.

Možno občas niekto chodí po peniaze a kontroluje, či všetci zaplatili. Cena 13 dolárov na osobu sa nám videla veľa vzhľadom na to, že to tam nik nestrážil a ani nedporúčali piť vodu z vodovodov, ktoré tam boli naťahané. No nemôžeme mať vždy všetko a dnes to bolo aspoň niečo, čo sme našli a nemuseli sme jazdiť neskoro do večera, kým by sme niečo našli pár kilometrov ďalej.

Pridaj komentár