Hľadá sa Nemo
Číňan, kam sa pozrieš
9. 2. 2018
Pre istotu sme si dali budík kvôli tomu, že sme mali byť o 8:30 v budove na check-in pred plavbou. Ale budík nebolo treba, lebo nás miestna fauna zobudila skôr.
Včera pri kúpe výletu nám odporučili, aby sme si na raňajky pred plavbou nedávali mliečne výrobky, lebo zhoršujú morskú nemoc. V supermarkete sme si kúpili nejaké žemle. A k tomu hummus s niečím a zjedli sme to na lavičke v centre mesta.
Pri check-ine sme videli kopec Číňanov a očakávali sme najhoršie. Aj námatkovo, keď sme boli nalodení, kukali sme po ľuďoch. Prevládali Číňania a ostatní tak do 10 prstov na jednej ruke.
Naloďujeme
Pri vstupe na palubu nás postupne fotili v skupinách. Nepovažoval som to vtedy za dôležité.
Tesne predtým, ako vyplávala loď, obchádzali zamestanci/stewardi po jednom ľudí a pýtali sa, ako zvládajú vlny a či im nebýva zle. My sme si neboli istí. Povedal, že je lepšie dať si tabletku preventívne. Keď už je človeku zle, už mu žiadna tabletka nepomôže. Bol to koncentrovaný zázvor.
Dostali sme ešte bezpečnostné pokyny. Asi sme boli na dobrom podlaží, lebo sme mali vtipálka, ktorý vedel, ako vysvetliť bezpečnostné pravidlá. Jeho kolega nám ich názorne ukazoval. Najprv ich rozprával z hlavy, ale aj keď ich začal čítať seriózne z papiera, stále to bolo vtipné.
15 uzlov je nič
Zrejme sme urobili dobre, že sme si dali ten zázvor. Boli veľké vlny a loď hádzalo z jednej strany na druhú. Ľuďom na okolo prichádzalo zle. Kým sme doplávali k prvej zastávke – Fitzroy island, tak 3/4 bolo zle. My sme sa držali. Stewardi len zbierali naplnené vrecká na zvracanie.
Fitzroy island je medzizastávka. Niekoľkých ľudí sme tam vykladali, niektorých nakladali. Podľa toho, čo si, kto zaplatil. Na ostrove sa dá aj prenocovať.
Pred pokračovaním plavby sme si preventívne dali ďalší zázvor v tabletke, lebo sme počuli varovanie, že nás čaká horšie ako doteraz.
Sedeli sme na hornej palube v klimatizovanej miestnosti a držali sme sa statočne. Bol pred nami ešte jeden pár starších z Írska, keď sa medzi sebou začali striedať stewardi. Prišiel iný a nejako sme sa dostali k tomu, že sme ho počúvali, ako rozprával, že toto ani nie sú hrozné vlny, lebo majú len nejakých 15 uzlov. Vraj máme dobrý čas, lebo pri väčších vlnách sa čas cesty predlžuje. Potom sme sa ho ešte spýtali, či niekedy rušia výlety. Že nie. Len raz to museli urobiť minulý rok, ale to ich otočila pobrežná stráž. Vtedy boli vlny 40 uzlov.
Dobre sa to počúvalo, rozprával ešte iné veci a cesta rýchlejšie ubiehala. Aspoň sme sa sústredili na niečo iné ako je prežiť cestu.
Koralová bariéra – Hľadá sa Nemo
Postupne sa vlny ukľudňovali, lebo sme sa blížili k ich pontónu na koralovej bariére. Vyzerá to tak, že každá výletná spoločnosť má svoj rajón na bariére pri nejakom koralovom útese. Široko-ďaleko sme nič iné nevideli, len veci súvisiace so Sunlover Reef Cruises alebo vodu.
Počkali sme, kým loď zakotví na pontóne. Potom sme prešli z paluby lode na palubu pontónu. Tam nás už čakala výbava na šnorchlovanie. Za poplatok sme si mohli dokúpiť potápanie alebo výlet helikoptérou. Nám stačilo šnorchlovanie.
Dali sme si vesty, okuliare a šnorchel a vydali sa na operáciu Hľadá sa Nemo alebo korytnačka. Na všetkých promo fotkách he samozrejme zobrazená ryba klaun očkatý.
Okolo pontónu bola bójkami vyhradená zóna, kde je bezpečné šnorchlovať sa.
Mali sme so sebou vode odolný obal na fotoaparát, aby sme mali Nema zachyteného.
Po vhupsnutí do vody sme začali pátranie. V skutočnosti koraly nie sú také farebné ako na fotkách. Väčšinou splývajú s okolím a z diaľky sa javí, že tam nič nie je. Ale zblízka vidno všetko pekné. Aj živočíchy majú farby koralov. Samozrejme, žijú tam aj jasnofarebné, len ich je po menej.
Bolo sa stále na niečo pozerať, ale Nema sme hľadať neprestali. Prešli sme takmer celú vyhradenú zónu, aj po okrajoch a nič. Kukali sme na sasanky a nič. Po okrajoch bola bariéra krajšia, lebo sa tam zvažoval útes hlbšie do mora.
Pozor na prsty
Podarilo sa nám naraziť na jednu obrovskú rybu. Zrejme to je miestny maskot, lebo ju spomínali v bezpečnostných inštrukciách. Vraj je veľmi prijateľská, len si treba dávať pozor na prsty a nehýbať nimi pred ňou, lebo si bude myslieť, že sú to červíky. A vraj to bolí, keď hryzne. Súčasne nás vymákol potápač-fotograf.
Okrem ryby nás ešte odfotil ešte spoločne aj ceduľou Cairns, ktorej súčasťou boli aj nejaké čínske znaky.
(Neskôr sme zistili, že to znamená šťastný nový rok po čínsky. 16. 2. 2018 mal začať nový rok Zemského psa. Preto bolo všade toľko Číňanov, všade boli čínske transparenty. Číňania si užívali dovolenky.)
Boli sme možno aj hodinu a pol vo vode. Človeka to celkom vyčerpá, keď kuká na všetky strany a pláva medzi vlnami. Keď nás inštruovali, v podstate nás nútili, aby sme pri šnorchlovaní mali vesty. My sme si mysleli, že načo, šak vieme plávať. Ale ukázalo sa, aká je to super vec, keď si môžme oddýchnuť na hladine bez toho, aby sme míňali energiu a stačí keď sa necháme nadnášať vestou.
Obed na lodi
Ešte sme chceli stihnúť iné veci, tak sme sa osušili a šli na obed. Výber bol dobrý a podľa mňa si každý našiel, čo chcel. Okrem jedla mali aj ovocie. Podávali aj kávu a pre Číňanov horúcu vodu (nejaký ich zvyk piť horúcu vodu). Boli sme pre istotu obrnení nervami, ale zdalo sa, že to nie sú úplne "čínski" Číňania.
Bariéra na loďke.
Po obede sme sa postavili do radu na plavbu loďou s prehľadným dnom a hneď na to do kvázi ponorky. Boli sme na iných častiach bariéry. Ale to bolo viac menej rovnaké, ako keď sme šnorchlovali.
Nema sme stále nenašli, ani korytnačku. Pri odpichovaní od pontóny sme videli ešte iné ryby, ktoré sa zrejme zdržujú pri konštrukcii pontónu, lebo na bariére sme ich nevideli.
Keď sme sa vrátili, ešte sme mali ďalší program. Ukazovali nám v nádržiach nejaké živočíchy, ktoré vyzerali ako uhorky. Skôr ako zhnité uhorky. Mohli sme sa ich aj dotknúť.
Ako posledné mali kŕmenie. Mohli sme si na pontóne posadať na lavičky, ktoré boli v miestnosti pod úrovňou hladiny. Bolo to presklenné podmorské observatórium. Keď začali kŕmiť, prišli húfy rýb. Dlho to netrvalo a ryby sa zase rozpŕchli.
Biznis je biznis a prečo to nevyužiť.
Keď sme potom prechádzali palubou, kde sa vydával obed, nejako nám padlo do oka, že tam porozkladali miniatúry stoviek fotiek. Úplne sme zabudli na to, že nejaké fotky robili aj nám. Aj sme ich našli.
Dlho sme váhali, či ich vezmeme. Digitálne fotky stáli 110 dolárov. Dostali by sme ich na USB a mohli sme si ich vybrať 6. Celkom dosť, ale bola tam fotka s rybou, aj my sme dvaja mali spoločnú pod vodou. Bola tam aj fotka zo začiatku plavby ešte pred loďou. Radšej mať pamiatku, ako ľutovať. Fotky sme si objednali, aj za takú sumu.
Fotky sme si mali vydzvihnúť 20 minút pred plánovaných príchodom do Cairns okolo 17:00.
Starí morskí vlci
Preventívne sme si dali zázvorové tabletky na nevoľnosť a opäť sme sa usadili v klimatizovanej miestnosti na hornej palube. Vlny boli, ale pokojnejšie. Aj ľudia naokolo vyzerali omnoho lepšie. Cesta bola tichšia, chýbal nám zábavný steward. Ten prišiel, až keď sme naložili/vyložili ľudí na Fitzroy island.
Sedeli sme vzadu a začuli sme trochu z konverzácie, ktorú mal s prístupivšími. Započuli sme, že je z Kanady z východnej časti. Z najhoršieho mesta v Kanade, lebo tam majú najvyšší pomer vrážď na obyvateľov. V Austrálii je 3 roky, skúšal robiť v Brisbane, ale toto je pre neho omnoho lepšia pohodka, aj keď má menej peňazí. Zasmiali sme sa ešte, keď povedal, že bude kričať a hrýzť, keby ho mali z Austrálie vyhostiť.
Ešte nás zavolali na kontrolu fotiek. K našim fotkám sme ešte dostali nejaké ďalšie promofotky a to bolo všetko. Už sme doplávali na brehy Cairns a mohli sme si povedať, že sme starí morskí vlci. Prežili sme vlny, čo mnohí nie. Ale bohužiaľ Nema sme nenašli, ani žiadnu korytnačku sme nevideli.
Netopiere
Cestu z prístavu k ubytovaniu sme išli pešo. Videli sme húfy netopierov povešaných po stromoch. Škriekali, ale čo bolo zaujímavejšie, prelietavali cez ulice. Keď leteli vysoko, zdalo sa, že sú to maličké netopiere. No keď nejaký letel nižšie, bolo vidieť, že je celkom veľký. Tipol by som rozpätie aj pol metra.
